O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

vujudga keladi.  Berilgansavollaigaatroflichao'ylab,  mantiqan 
oqilona tuzilgan ja v o b la r ham topiladi.  Ju m la d a n ,  „Quyosh 
b o t d i   —q o r o n g ‘ i  t u s h d i “ ,  „ S o v u q   t u s h d i   —  s u v l a r  
m uzladi“ ,  „ O lm a x o n   hayvondir“ ,  „Kit  sut  em izuvchidir“ , 
„15+2 va 20 — 3  niiqdorlari — o ‘zaro teng“ ,  „TA T mavzuviy 
a p p e rs e p s iy a   o c h i b   b e ris h   a p p a r a t i d i r “ ,  „ X a r a k t e r  — 
ijtimoiy  tu rm u s h   m ahsulidir“  va  boshqalar.  Keltirilgan  bu 
m isollarda  o ‘q u v c h i  va  talabalar  narsa  va  hodisalardagi 
bogManishlarni,  ichki  qonuniyatlar  va  xossalarni,  o ‘zaro 
m untazam   m u n o sa b a tla rn i  ta’kidlab  o ‘tadilar,  izohlaydilar 
va  tushuntirib  berishga  harakat  qiladilar.
Nazariy  tafakku rni  ayni  bir  paytda  abstrakt  tafakkur 
deb  atashlik  a n ' a n a   tusiga  kirib  qolgan.  B u n d a y   nom   bilan 
a ta s h g a   a s o s i y   s a b a b   n a z ariy   t a f a k k u r n i n g   u m u m i y  
hukm larda  ifodalanishidir.  Misol  u c h u n ,  „M eta lla r  elektr 
tokini  yaxshi  o ‘t k a z a d i “ ,  „Jismlar  ishqalanishdan  qiziydi“ , 
„ H a m m a  hayv on lar o ‘zi yashayotgan  m uhitga moslashadi“ , 
„Narsa  va  p r e d m e t  n o m in i  bildirib  kelgan  s o ‘zlar  ot  deb 
ataladi“ ,  „ D i q q a t   b a rc h a   psixik  jara y o n   va  holatlarning 
muvaffaqiyatli  a m a lg a   oshirish  garovidir“ ,  , , 0 ‘tish  ( o V  
mirlik)  davri  h a m   jism oniy,  ham   jinsiy  jih a td a n   intensiv 
o ‘sish  dav rid ir“ ,  „ S h a x s   taraqqiyoti  nasliy  (irsiy)  belgi, 
ijtimoiy m uhit  va t a ’lim-tarbiyaga b o g l i q d i r “ ,  „Qiziqish va 
ehtiyoj  inson  shax sin in g   muhim jih a tid ir“  va  hokazo.
A b strakt  t a f a k k u r   m aktab  o ‘q u v c h ila rid a   dastavval 
elem entar shakidagi  abstrakt tushunchalarga suyangan  holda 
riv o jla n a d i,  s o kn g r a   m u ra k k a b   t a b i i y - m a t e m a t i k   fan 
asoslarini  egallash jarayonida  m a ’lum   sistemadagi  abstrakt 
tushunchalarni  o ‘zlashtirish  evaziga  y uqoriroq  bosqichga 
ko‘tariladi.
Oliy m aktablarda tahsil olish davomida abstrakt tafakkur 
o ‘zining  eng  yuqori  ilmiy-dialektik  bosqichiga  k o ‘tariladi. 
B u n d a   i jt im o iy   f a n l a r   a lo h id a   a h a m i y a t   kasb  e ta d i, 
ju m lad a n ,  falsafa,  psixologiya  va  boshqalar.  0 ‘quvchi!ar 
ham   k o ‘la m ,  h a m   d a ra ja   jih a tid a n   m u ra k k a b   b o l g a n  
tu shu n ch alar  bilan  tanishadilar.  M asalan,  materiya,  ong,
300
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

xususiyat,  um u m iylik ,  reallik,  m a k o n ,   z a m o n ,  h a ra k a t, 
psixika,  sifat,  krizis,  bosqich  va  hokazo.
A b s t r a k t   t a f a k k u r   m u a m m o s i   q a t o r   s o b iq   s o v e t  
psixologlari  to m o n id a n   izchillik  bilan   tadqiq  etilgan.  Sobiq 
s h o 'ro   psixologiyasining  dastlab k i  rivojlanish  pallasida 
u s h b u   m a s a l a   b ila n   L . S . V i g o t s k i y ,   P . P . B l o n s k i y l a r ,  
k e y in c h a lik ,  S .L .R u b in s h te y n ,  B .G .A n a n y e v ,  A . N . L e ­
ontyev,  N .A .M enchinskaya,  G .S .K o s ty u k ,  P.Y .G alperin, 
R .G .N a ta d z e ,  D.B.Elkonin,  V .V .D avidov,  A .M .M a ty u s h - 
kin va bo sh q a la r shug'ullanganlar.  H o z ir  m azkur m u a m m o  
y u z a sid a n   yetarli  darajada  e m p i r i k   va  nazariy  b ilim la r  
to'plangan.  Fan  va texnikaning taraqqiyoti abstrakt tafakkumi 
ya n a d a   rivojlantirishni  taqozo  e tm o q d a .
N azariy tafakkur tufayli voqelikdagi u m u m iy  va  m u h im  
bog'lanishlarni,  xossalarni,  q o n u n iy a tla rn i  anglab  olam iz. 
S huning  u c h u n   Quyosh  va  oy  tutilishini,  yulduzlar  siste- 
m asining  harakatini,  ob-havo  m a ’lumotlarini,  yer  q im ir-  
lash  o ‘c hoqlarini,  voqea  sodir  b o 'lish in i  a ncha  ilgari  aytib  
b e ris h im iz   m u m k in .  Shu  s a b a b d a n   nazariy  ta f a k k u r n i  
old in d a n   k o ‘rish  imkoniyatini  yaratadigan  u m u m la s h g a n  
tafakkur  deb  h am   ataydilar.
S h u n d a y   qilib,  abstrakt  ta f a k k u r   orqali  narsa  va  h o d i-  
s a l a r n i n g   b e v o s i t a   id ro k   q i l i s h   m u m k i n   b o ‘l m a g a n  
xususiyatlari,  o ‘zaro  m unosabatlari  aniqlanadi,  u  yoki  b u  
so h a g a   o id   q o n u n iy a tla r   o c h i l a d i ,   s a b a b - o q ib a t  b o g ‘- 
lanishlari  bilib  olinadi.
Voqelikni  o ‘zgartirishga  yoki  inson  ehtiyojlari  u c h u n  
zarur  boMgan  real  narsalar  y ara tish g a   qaratilgan  ta f a k k u r  
turi  konstruktiv,  texnikaviy,  tasviriy  s a n ’at  kabi  s ohalarni 
tadqiq etadi.  Voqelikni  o‘zlashtirish vositasi bilan  real  n a rs a  
va  hodisalarni  yaratishga  y o 'n a ltirilg a n   fikr  yuritish 
am aliy 
ta fa k k u r   d e b   ata lad i.  U   q o 'y i l g a n   a m a liy   va  n a z a r i y  
vazifalarni  yangi  usullar  bilan  hal  etish,  ongim izda  y a ngi 
t a s a w u r ,   t u s h u n c h a   va  h u k m l a r   hosil  qilish,  m u a y y a n  
yangi  narsalar  yaratish  bilan  b o g ‘liq  m urakkab  ta f a k k u r  
j a r a y o n i d i r .  A m a liy   ta f a k k u r   j a r a y o n i d a   h a m   n a z a r i y
301
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

tafakkurga  o ‘x s h a sh   savollar  tu g ‘iladi.  A m a liy   tafakkur 
jaray on in in g  d a v o m i   ish-harakatlarni,  aqliy  harakatlarni 
t a s a w u r   q ilish d a,  fikrlashda  n a m o y o n   b o ‘ladi.  M aktab 
h a y o tid a n   o 'q u v c h i l a r n i n g   d ik ta n t,  b a y o n   yoki  insho 
yozish  j a r a y o n in i   b u n g a   misol  qilib  keltirish  m u m k in . 
Talabalar  faoliyatidan  konspekt  yozish,  referat  tayyorlash, 
kurs  va  d ip lo m   ishi  ustida  ishlash,  sem in arg a  hozirlik 
ko'rish,  lab o ra to riy a   m ashg‘ulotlarida  a m a liy   vazifalarni 
bajarish  kabilar  a m a liy   tafakkurga  yorqin  misoldir.
Psixologiyada  tafakkurning o ‘ndan  ortiq  turlariga t a ’rif 
berib  o ‘tiigan.  Psixologiya  tarixidan  bizga  m a ’lum  b o ‘lgan 
avtoritar  tafakkur  turi  harn  o ‘ziga  xos  xususiyatlari  bilan 
boshqalardan  keskin  ajralib  turadi.  M uayyan  fikrning  chin 
yoki  yo!g‘onligini  obyektiv  dalillar  bilan  isbotlash  o ‘rniga 
in so n   s h a x s n i n g   ijo b iy   yoki  salbiy  s if a tla ri  b ila n g in a  
c h e k l a n i b   q o l i s h d a n   ib o ra t  t a f a k k u r   t u r i   m u a l li f it a r  
tafakkur  deb  ataladi.  U  k o ‘pincha  o d a m la rn in g   muayyan 
s o h a   b o ‘y i c h a   b i l i m   saviyasining,  d a r a j a s i n in g   c h e k -  
langanligidan va  m u sta q il  fikr yuritish  qobiliyatining yetarli 
d a ra ja d a   o ‘s n ia g a n l ig i d a n   dalolat  b e ra d i.  S h u n in g d e k , 
psixologiyada  bir-birlari  bilan  uzviy  ravishda  bogMangan 
m ulohaza  y u ritishd a n   iborat  mantiqiy  tafakkur jarayonini 
diskursiv  tafakkur  d e b   atash  qabul  qilingan.  O'quvchilar 
to m o n id a n   m a n tiq iy   y o ‘l  bilan  hukm  va  xulosa  chiqarish 
ushbu  tafakkur  turi  yo rdam ida  amalga  oshadi.  O dam lar 
o 'r t a s i d a g i   o ' z a r o   b a h s l a r ,   ijodiy  f ik r la s h   d isk u s s iv  
tafakkur  natijasi  b o ‘lib  hisoblanadi.
Ijodiy tafakkur  m urak kab  bilish  faoliyatidan  biri  b o l ib , 
tadrijiy  ravishda,  izchil  o ‘zaro  b o g l a n g a n   jarayonlardan 
tashkil topadi:  d a s ta w a l  savollar tug'iladi,  vazifa aniqlanadi, 
masalani  yechish  yoki  savollarga  javob  qidirish  jarayoni 
vujudga keladi.  Inson oldida turgan aniq vazifa yoki  masala — 
ba jarilishi  yoki  hai  qilinish i  z a ru r   b o 'l g a n   sav o ln in g  
ifodasidir.  N a m o y o n   boMgan  vazifa  (m asala)  ko*pincha 
ifodalanishi  shart  b o i g a n   maqsadni  ham   o ‘zida  aks  ettirib 
keladi.  M a q sa d   e s a   in so n n in g   izla n ay o tg a n   n o m a 'l u m
3 0 2
www.ziyouz.com kutubxonasi

---