O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə128/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   124   125   126   127   128   129   130   131   ...   145

g a z m a l i - h a r a k a t   ta f a k k u r   o ‘s i s h i n i n g   a s o s iy   pallasi  d e b  
ata s h   m u m k i n .   M a z k u r  yoshdagi  i n s o n   b o lalari  shu  am aliy  
faoliyat  q o b i g 'i d a  aqliy harak atlarn i  a m a l g a  o shiradi,  am aliy  
b i l i m l a r n i   o ‘z l a s h t i r a d i ,   n a t i j a d a   k o ‘r g a z m a l i - h a r a k a t  
ta fa k k u r  o ‘sa  b o ra d i.  U shbu  y o s h d a g i  k i c h k in to y la r   o ‘zlari 
o 'y n a y o t g a n   n arsa la r,  o ‘y i n c h o q l a r n i  q o ‘llari  b ilan  bevosita 
u sh la b   k o ‘rish  o rq a li  ular  bilan  t a n i s h a d i l a r ,   s h u n in g   bilan 
birga ularni  idrok qilishga intiladilar.  I d r o k  qilgan  p re d m e tla r 
va o ‘y i n c h o q l a m i  o ‘zaro solishtiradilar,  q ism la rg a  ajratadilar, 
a n a liz   v a   s i n t e z   qiladilar,  b o ‘la k la rg a   ajra tilg an la rn i  yaxlit 
h o l g a   k e l t i r i b   b i r l a s h t i r a d i l a r .   K a t t a l a r   t u s h u n t i r i s h i g a  
i s h o n c h   hosil  q ilm a s d a n ,  ayni  c h o g ‘d a   u la rn i  o b yektlarni 
sin d irib   y o k i  b u z i b   b o ‘lsa  h a m ,   u l a r n i n g   ichki  tuzilishi 
bilan   ta n i s h is h g a   mayli  kuchli  b o 'l a d i .   S h u   b o isd a n   a m a liy  
x arak tcrd a g i  m u a m m o l a r n i   hal  q i l is h d a   k o ‘p i n c h a   „ b u z ib - 
tu z a ti s h “  y o ‘li  bilan   h arak at q iladila r.  K o 'r g a z m a l i- h a r a k a t  
ta fa k k u r  b o g ‘c h a   yoshiga  y e t g a n d a n   s o ‘ng  b o la la r d a   o ‘z 
q iy m a tin i  y o ‘q o t a   boshlaydi.
Inson t o m o n i d a n  bevosita  id rok q ilin a y o tg a n   p re d m e tla r 
e m a s ,  balki  fa q a t  t a s a w u r   q i l in a y o tg a n   n a r s a   va  h o d is a la r 
h a q id a   f ik rla s h d a n   iborat  t a f a k k u r  t u r i   k o ‘rg a zm ali-o b ra zli 
tafakkur  d e b   ataladi.  Tafakkurning  m a z k u r   k o ‘rinishi  4 —  7 
y o s h g a c h a   b o ‘lgan  b o la la rd a   n a m o y o n   b o i a d i .   B o g ‘c h a  
yoshidagi  b o la la rd a   ko‘rg a z m a li-h a ra k a t tafa k k u rn in g  am aliy  
e l e m e n t l a r i   k o ‘ r g a z m a l i - o b r a z l i   t a f a k k u r   b o s q i c h i g a  
o £t g a n d a n   s o ‘ng  h a m   saq la n ib   q o l a d i ,   le k in   u  o ‘z i n i n g  
yetak c h i  rolini  y o 'q o t a   b o sh la y d i.  U s h b u   yoshdagi  k i c h ­
k in to y la r j i s m  v a   p re d m e tla r bilan  t a n i s h a y o t g a n d a  a n a litik - 
sintetik f a o liy a td a n  foydalanib  ish  k o ‘ra y o tg a n d a  ularni  q o ‘l 
bilan  u s h la b   k o ‘rishga,  ichki  tu z ilis h i  b ila n   a m a l d a   t a n i ­
shishga  in tilm a y d ila r.  C h u n k i  k o ‘p  h o l l a r d a   u la rd a n  a m a l i y  
h a r a k a t   t a l a b   q ilin m a y d i.  L e k i n   b u   u l a r   j i s m   va  p r e d -  
m e tla rn i,  o b y e k tla r n i  aniq  va  t o ‘liq  i d r o k   qilish,  y a q q o l 
t a s a w u r   etish   im k o n iy a tid a n   m a h r u m   q ilin a d i,  d e g a n   s o ‘z 
em as,  a lb a tta .  B og‘c h a  yoshidagi  b o l a l a r   ilm iy  t u s h u n c h a -  
larga  eg a   b o ‘lm aganliklari  u c h u n   b ilis h   fa o liy a tid a,  a s o s a n ,
295
www.ziyouz.com kutubxonasi


o ‘rg azm ali-obrazlarga  suyanib  fikr  yuritadilar,  m ulohaza 
qiladilar,  h u k m   chiqaradilar.  Yuqoridagi  fikrimizni  tas- 
diqlash  u c h u n   shveysariyalik psixolog J a n   Piaje tajribalariga 
murojaat  qilam iz.  U  6 — 7  yoshdagi  bolalarga  xamirdan 
bab-b aravar  qilib   yasalgan  ikkita  zuvalachani  k o ‘rsatadi, 
shu  z a h o ti y o q   te k s h iru v c h ila r  u l a r n i n g   b ir-biriga   teng 
ekanligiga  i s h o n c h   hosil  qiladilar.  T a jrib an in g   ikkinchi 
bosqichida  z u v a la c h an in g   bittasi  n o n   shakliga  keltiriladi, 
bu  holatni  o ‘z  k o ‘zlari  bilan  kuzatib  tu rg a n   bolalardan 
so‘ralganda,  u la r   zuvalacha  hajm ining  o ‘zgarishiga  qarab 
tenglik  buzilgan  d e b  javob  berganlar.  U sh b u   holat  bog‘cha 
yoshidagi  b o la la rd a   k o ‘rgazmali-obrazli  tafakkur  bevosita 
va b a ta m o m   u la rn in g   idrok jarayonlariga  b o g ‘liq ekanligini 
ko ‘rsatadi.  S h u n in g  u c h u n  ular narsa va hodisalarning, jism 
va  p r e d m e t l a r n i n g   k o ‘zga  y a q q o l  t a s h l a n i b   tu r u v c h i  
alomatiga,  xususiyatiga,  tashqi  belgisiga  e ’tibor  beradilar. 
Lekin ularn ing   ichki bo g ‘lanishlari,  o ‘zaro  munosabatlarini 
bildiradigan  m u h im ,  asosiy sifatlariga aham iyat bermaydilar. 
Obycktlarni f a z o d a jo y la s h g a n o ‘m i, tashqi  n o m uhim  belgisi 
ularning  k o ‘rgazm ali-obrazli  tafakkurini  vujudga  keltiradi. 
M asalan,  u la rn in g   nazarida  odam lar  b o ‘yining  baland  va 
pastligi  ularn in g   yoshini  (ulugligini)  belgilaydi.
T afakkur faolligiga qarab ixtiyorsiz (intuitiv) va ixtiyoriy 
(analitik)  tafa k k u r turlariga ajratiladi.  U z o q   vaqt davom ida 
hal  q i li n m a y   k e la y o tg a n   aqliy  v a z if a la rn in g   m a n tiq iy  
tafa k k u r  y o r d a m i d a   t o ‘satdan,  k u tilm a g a n d a   hal  qilish 
jarayoni  intuitsiya  deb  ataladi.
K o ‘p i n c h a   ix tiy o riy   ta f a k k u r   j a r a y o n i   m u lo h a z a , 
m u h o k a m a ,  i s b o tla s h ,  g ipoteza  qilish  kabi  sha k lla rd a  
n am o y o n   b o 'la d i.  M atem atika,  fizika,  kimyo,  psixologiya 
va  b o sh q a   fa n la rd a g i  m u a m m o   va  m asalalarni  yechish 
jarayonlari b u n g a  yorqin  misol b o ‘la oladi.  Bundan tashqari, 
ix tiy o riy   t a f a k k u r g a   ta n q i d iy   yoki  n a z o r a t   ( k o n tr o l)  
tafakkuri  h a m   kiradi.  M oddiy  borliqni  adekvat  aks  ettirish 
fikr yuritishni  ta n q id iy  va sinchkov b o l is h i n i   taqozo  etadi. 
Binobarin,  n a rsa   va  hodisalarni  atro flich a  bilish  u c h u n
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   124   125   126   127   128   129   130   131   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə