O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

N a tija d a   sh a x s  h issiy   k e c h in m a sid a   (d a h sh a t,  g ‘azab , 
n a fra tla n ish ,  u m id sizlik   va  h o k a zo lar)ga  xo h ish   p aydo 
b o la d i.
M a ’Ium otlarning  k o‘rsatishicha,  tajribalarda  ko'p in ch a 
h issiyotla r  affektiv  shaklda  o ‘tish i  sinab  ko'rilgan.  Jum la- 
dan:  l ) t e a t r   to m o sh a b in la rid a ;  2)  tan tan a  n a sh id asin i 
su rayotgan   o lo m o n la r  orasida;  3)  sevgi  tufayli  es-h u sh in i 
y o'q otgan lard a;  4)  ilm iy  kashfiyot  lahzasida;  5)  tasodifiy 
yu z  bergan  q izg'in   uchrashuvlarda,  j o ‘shqin  shodliklarda 
m u ja ssa m la sh a d i.
AfFektlar  vujudga  k elishining  dastlabki  bosqichida  har 
bir  sh ax s  o ‘zini  tutish  va  o'zin i  q o ‘lga  olishn i  uddalashi 
m u m k in .  K eyingi  bosqichlarda  irodaviy nazorat  y o ‘q oladi, 
iro d a siz  harakatlar  am alga  o sh ir ila d i,  o ‘y la n m a y  xatti- 
harakat  q ilin a d i.  A ffektiv  holatlar k o‘proq  m as'uliyatsizlik, 
a x lo q sizlik ,  m astlik  tufayli  sodir  b o ia d i,  lekin  shaxs  har 
bir  xatti-harakati  uchun  javobgardir,  chunki  u  a q l-za k o - 
vatli  insondir.  Affekt  holat  o'tib bo'lgan  shaxsning  mhiyatida 
o so y ish ta lik ,  charchash  alom atlari  yu zb erad i.  Ba'zi  paytlar 
h o lsiz la n ish ,  jam iki  narsaga  loqayd  m unosabat,  harakat- 
sizlik ,  faollik   barham  top ishi,  hatto  uyquga  m oyillik  yu z 
beradi.  S h u   bilan  affektiv  shok  (fransuzcha 
choc  — zarba 
degan   m a ’n o n i  anglatadi)  holati  sod ir  b o la d i,  oqibatda 
o rg a n izm n in g   ichki  a'zolari  funksiyasi  buziladi,  hatto yurak 
xuruji  ( lo t in c h a  
arctus
 — 
infarkt
 — 
„xa vf  (o'ldirgUch
“ , 
y u n o n c h a  
m iokard  mys
  — 
tomir,  kardia  — yurak
  degan  
m a 'n o n i  bildiradi)  yuzaga  keladi.  Shuni  unutm aslik  kcrakki, 
a ffek tiv   q o ‘z g ‘a lish   m u ayyan  d avrgach a  d avom   e tish i, 
ba’za n   o lq tin - o ‘qtin  kuchayishi  yoki  susayishi  m um kin.
S t r e s s .   S tress  (in g liz c h a  
stress —
  s o ‘z id an   o lin g a n  
b o ‘lib, 
jid d iy lik ,  keskinlik,  zo'riqish)
  degan   m a ’nolarni 
an glatadi.  X X   asrning  ikkinchi  yarm idan  boshlab  kcskin 
vaziyat  tu fayli  vujudga  kcladigan  e m o tsio n a l  holatlarni 
tiidqiq  etish   p sixologiya,  fiziologiya,  tibbiyot  fanlarida  keng 
k o'la m d a  am alga  oshirila  boshlandi.  Stress  — og'ir jism on iy  
va  m urakkab  aqliy  nagruzkalar,  ishlar  m e'yoridan  osh ib  
ketib,  xavfli  vaziyatlar  tug'ilganida,  zaruriy  ch ora-tad bir- 
lami  zudlik bilan topishga  intilganda vujudga  keladigan  hissiy
122
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

z o ‘riqishlardir.  M ana  shunday  sharoitlar  va   vaziyatlarnin g 
barchasini  biron-bir em otsiya  tu ri  ro‘yobga ch iqaradi.  Stress 
em o tsion al  h olatin in g  paydo  b o lis h i  ham d a  k ech ish in in g 
p sixologik   xususiyatlarini  aniqlash  nafaqat  u ch u v c h ila r, 
kosm onavtlar,  dispetcherlar  (inglizcha 
dispatcher —  ishlab 
chiqarishni muvofiqiashtiruvchi
  m a’n osini  an glatadi)  u chun, 
balki  sudyalar,  korxona  rahbari,  ta’lim   tiz im i  xodim lari 
uchun  alohida  ijtim oiy-psixologik  aham iyat  kasb  etadi.
„Stress“  tu sh un ch asini  p sixologiya  fan iga  o lib   kirgan 
olim   kanadalik  fizio lo g  G .S e ly e   (1 9 3 6 )  san alad i.  U  stressni 
tadqiq  qilishda  m oslashuv  alom ati  (
adaptatsion  sindrom — 
y u n o n c h a —
syndrom e
  — 
belgi,  alom at,  k o 'r in is h , 
moslashuvi
  dem akdir)  m asalasiga,  u nin g  fao liya tga   ijobiy 
h am d a  salb iy  ta 'sir   e tish ig a   a lo h id a   a h a m iy a t  bergan. 
Shu n in gd ck ,  ekstrem al  (lo tin ch a  
extremus  — favquloddagi 
hoiat,  eng  oxirgi  vaziyat
  m a ’nosini  an glatad i)  vaziyatlar- 
dagi,  murakkab  jarayonlardagi  stressnin g  o ‘zig a   xosligi, 
fa o liy a tn i  q ayta  ta sh k il  q ilis h g a c h a   (
dezorganizatsiya 
lotin ch a  — 
de  organisation  — tashkiiot,  tuzilma
  m a ’n osini 
bildiradi)  olib  b orishi,  shunga  o ‘xshash  sh aroitlard a  shaxs 
xulqini  bashorat  qilish 
(prognoz
  y u n o n ch a  
— prognosis
  — 
bashorat
  m a 'n o s in i  a n g la ta d i)  im k o n iy a tla r i  G .S e ly e  
tom o n id an   o ‘rganilgan.
T adq iq otch i  U .K e n n o n n in g   g o m e o s ta z is   (y u n o n c h a  
o*xshashlik  —  stasis
  m a ' n o s i n i   b il d i r a d i )   h a q id a g i 
ta’lim otida stress holati  h artom onlam a o'rganilgan.  U  ushbu 
a ta m a n i  p s ix o lo g iy a   fa n ig a   1 9 2 9 - y ild a   o l i b   k irg a n . 
G o m eo sta zis  m exan izm d a   m oslashish  xu susiyatlari  yaqqol 
o ‘z  ifo d a sin i  to p a d i.  U n in g   m u lo h a z a s ic h a ,  fa o liy a t 
shakllarini  am aliyotga  tatbiq  etish jarayonid a  nerv sistem asi 
va  m iya  funksiyasini  o q ilo n a   ta’m inlab  tu rish d a   ham da 
saqlashda  g o m e o sta zis  m u h im   o'rin  tutadi.
Stress  holatida  sh axsnin g  xatti-harakatlari  o 'z ig a   xos 
tarzda  o kzgaradi,  unda  q o lz g kalishning  u m u m iy   reaksiyasi 
paydo  b o'lad i,  u n in g  harakatlari  tartibsiz  ravishda  am alga 
oshadi.  Stressning  kuchayishi  esa  teskari  reaksiyaga  olib 
keladi,  natijada  torm ozlan ish ,  sustlik,  zaiflik ,  faoliyatsizlik  
ustuvorlik  qila  boshlaydi.  Lekin  stress  h o la tid a   fiziologik
123
www.ziyouz.com kutubxonasi

---