O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

insonlarda  muvaffaqiyatga  erishish  ehtim oli  q o lg a n   xoliso- 
nalik  tavakkalchilikka  m oyillik,  ularning  haqiqiy  xa vf ostida 
iro d a v iy   harakatlarini  o ld in d a n   aytib  berish  im k on iyati 
vujudga keltiriladi.
Ir o d a   a k tin in g   tu zilish i
B u n d a n   o ld in g i  iro d a   m u a m m o sig a   b a g ‘ish la n g a n  
sa h ifa la r d a   ta 'k id la b   o ‘tilg a n id e k ,  sh a x sn in g   irod av iy 
harakatlari  murakkab  psixologik  m azm un,  m ohiyat,  m a’no 
kasb  etish i  bilan  tavsiflanadi.  Shaxsda  motivlar  kurashining 
p ayd o  b o ‘lishi  uchun  unga  m as’uliyat, javobgarlik  hissining 
yu klatilishi,  irodaviy  harakatni  amalga  oshirish  zaruriyati- 
n in g  tu g‘ilishi,  mazkur  vaziyatda  shubha,  ikkilanish  uygko - 
nishi  unda favqulodda  irodaviy z o ‘r berishlar vujudga  keltirib 
ch iq arish in i  eslatish  o ‘rinlidir.  Bu  voqelikni  tushuntirish 
yoki  izohlash  uchun  psixologik  nuqtayi  nazardan  iroda  akt 
tarkiblardan  iborat ekanligini  aniqlash  hamda uning unsurlari, 
b o ‘linm alari,  tuzilishi  to ‘g ‘risida  mulohaza  yuritish joiz.
Irodaviy harakat  in son n in g  miyasida  tug'iladigan  m aq- 
sadga  erishish  tufayligina  am aliyotga  tatbiq  etiladi.  B osh- 
qach aroq   aytadigan  b o ‘lsak,  shaxs  u yoki  bu  harakat  yorda- 
m id a  q o ‘yilgan  m aqsadiga  erishish  y o ‘llarini  anglab  yetadi, 
y a 'n i  harakat  bilan  m aqsad  o krtasidagi  uyg'unlik  insonga 
tob ora yaqqollashadi,  anglashiladi.  Holbuki,  sh u n d a y ek a n , 
sh axs  o ‘zin in g  ruhiy  h olatini  o ‘zgartirishga  qaror  qiladi, 
q on d irilish i  lozim   b o'lg a n   ehtiyojlarni  m uayyan  tartibga 
keltiradi,  uiarni birlam chi  va ikkilamchi  darajalarga ajratadi. 
S hu   y o ‘sinda  irodaviy  harakatni  am alga oshirishning tarqoq 
va  y ig ‘iq  tarkiblari  m aqsadga  y o ‘naltiriladi.  U shbu  jarayon 
in so n   shaxsini  undayotgan  ham  anglangan,  ham   anglan- 
m agan  ruhiy tayyorgarlik  m otividan  iborat  maqsadga  intilish 
va  u n ga  erishish  m ajburiyatini  tushuntirishga  xizm at  qiladi.
In sonn ing hayoti  va  faoliyati  davom ida  uning borliqdagi 
narsalarga  o ‘zini  tortadigan  har  xil  xususiyatli  maqsadlari 
vujudga  kela  boshlaydi.  Lekin  shuni  ta’kidlash joizk i,  shaxs 
o ld id a   p aydo  boMgan  m aqsadlarni  u  tan lashi,  m oh iyat 
jih a tid a n   m a’qulligi  (n om a'q u llig i)  yuzasidan  qaror  qabul 
138
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

q ilish i,  ularning  hozirgi  davr  u ch un   ah a m iy a ti,  istiq b ol 
im koniyatlari  singari  xususiyatlarini  hisobga  o lish i  lo zim . 
Shaxs  faolligining  m exan izm i  sifatida  unda  a n iq ,  y a q q o l, 
obyektga  y o ‘nalgan  m aqsadni  am alga  oshirish  ezg u   niyati 
ro'yobga chiqadi.  M asalan,  bular kundalik m o d d iy   eh tiy o j- 
larni  qondirish,  sayohaíga  ch iq ish ,  ish  joy in i  o'zgartirish , 
til  markaziga  o ‘qishga  kirish,  qarindoshlari  h o lid a n   xabar 
olish ,  televizor  tom osh a  q ilish   istaklari  tug‘ilish id a n   iborat 
b o'lish i  m um kin.  Bu  asn oda  iroda  aktining  o ‘z ig a   xosligi 
sh undaki,  bunda  nafaqat  xoh ish -istak d agi  m aq sad ni  tan lay 
olish ,  balki  uni  am alga  osh irish   im koniyati  an iq roq   ek a n - 
ligini  tushunish  hamda  anglashdir.  Xuddi  shu  tariqa  irodaviy 
h arakatning  m u h im   tarkib i,  b in ob arin ,  ajratib  o lin g a n  
m aqsadga  erishishning  y o ‘l- y o ‘riqlari  shakíi  va  m oh iya ti 
to ‘g ‘risida  m ulohaza  yuritish,  uning  ustida  b osh   qotirish 
davri  b oshlan adi.  M azkur  jarayond a  fikr  y u ritila y o tg a n  
vositalarning  m aqsadga  m uvofiqligi  tahlil  q ilin a d i,  aqlan 
ch am alab   ko'riladi,  uni  ro ‘yobga  chiqarishga  ayn an   m os 
yord am chi  uslublar,  harakatlar  tanlanadi.  Y u q orida  m u lo - 
haza  yuritilgan  aqliy  xatti-harakatlarning  barchasi  o 'z in in g  
m ohiyati  bilan  iroda  aktining  tarkibiga  kiruvchi  aq liy jara- 
yonlar,  aqliy  lahzalar,  vaziyatlar  sifatida  m ujassam lashadi.
Irodaviy  aktning  b oshlanishi  maqsadga  erish ish   y o 'l- 
y o ‘riqlari  haqiqatdan  aniq  istaklarning  ushalishiga  xizm at 
qilish to ‘g ‘risida oqilona qarorga kelishda o ‘z ifodasini  topadi. 
P six o lo g ik   m a 'lu m o tla r n in g   k o ‘r sa tish ic h a ,  ta n la n g a n  
harakatlar  oqilona,  om ilk or  ekanligi  to ‘g ‘risida  bir  qarorga 
k elingan   va  m aqsadga  m u vofiq   ish on ch li  d alilla r  ustiga 
qurilganida  ushbu  jarayon  qiyinchiliklarsiz  so d ir   b o ‘ladi. 
B iroq,  aksariyat  hollarda  bir  qarorga  k elish   m urakkab 
jarayonga  aylanadi,  natijada  motiviar  kurashi  yuzaga  kcladi, 
binobarin,  tanlash,  b irto'xtam ga  kelish  m uddati  b irm u ncha 
c h o ‘zi!adi.  M asalan,  shaxsda  ish  joyini  o'zgartirish  x o h ish - 
istagi  tu g‘ildi  deylik,  biroq  unda  boshqa  xu su siyatga  ega 
bo'lgan  intilishlar ham  boMishi  m um kin,  ular,  o 'z   navbatida, 
ishxonani  o ‘zgartirishga to‘sqinlik qiladi. Jum ladan,  ish joyin i 
o ‘zgartirish  m aoshning yangi  ishxonada biroz yuqoriligi  bilan 
bog'liq   b o ls a -d a ,  lekin  yangi  m uhitga va ja m o a g a   n o ta n ish
www.ziyouz.com kutubxonasi

---