O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

x o d im   ishga,  talaba darsga  kech  qolsa,  bu hodisani  turlicha 
b ah o n alar  bilan  izoh lash ga  harakat  qiladi:  1)  avtobus  o ‘z 
vaq tida  kelm adi;  2)  yoM ovchilar  k o‘p  b o lg a n lig i  uchun  
a v to b u sg a   ch iq a   o lm a d im ;  3)  avtob u s  ju d a  sek in   yurdi;
4 )   transport  buzilib  q old i;  5)  ko'chada  y o ‘l  harakati  fojiasi 
y u z   bergani  tufayli  u shlan ib   qoldik  va  h okazo.  Psixofogik 
tadqiqotlar nazoratning cksternal  lokallik turining  n am oyon 
b o li s h i   shaxsning  m u ayyan   nuqson  va  illattariga  bevosita 
b o g'liq ligin i  k o ‘rsatm oqda.  C h u n on ch i,  in son n in g  m as’u- 
liy a tsizlig i,  o ‘z  im k o n iy a tig a   ish on m asligi,  hadiksirashi, 
xavfsirashi,  shaxsiy  n iyatin i  ro‘yobga  chiqarishni  paysalga 
so lish i  va  boshqalar  sh ular  jum lasidandir.  M ab od o  shaxs 
o ‘z   xulq-atvori  oqibati  u ch u n   m as’uliyatni  o ‘z  zim m asiga 
o lsa ,  o ‘z  qilm ishlarini  sh axsiy  xususiyatidan  deb  tushunsa, 
b un d ay  psixologik  v o q elik   nazoratning  ichki  lokallashuvi 
m avjud  ekanligini  bildiradi.  N azoratni  ichki  lokallashtirib, 
in son la r  m aqsadga  erish ish   yo'lida  m as'uliyat  yoki  javob - 
garlik  his etadilar,  o ‘zin i  o ‘zi  tahlil  qilish  im koniyatiga  ega- 
dirlar.  Ijtim oiy tarbiyajarayonida shaxsda lokallashtirishning 
har  ikkala  (ek stem al,  internal)  turini  shakllantirish  tufayli 
u n in g   m ustahkam   sh axsiy  fazilatga  aylantirish  m um kin.
Irod an in g  o ‘ziga  x o s  k o ‘rinishlari  sh ax sn in g  tavak- 
kalchilik vaziyatidagi xatti-harakatida ro‘yobga chiqadi.  0 ‘ziga 
m a h liy o   q iluvchi  m aq sad ga  erishish  y o ‘lida  xavf-xatar, 
y o ‘q o tish   d ahsh ati,  m uvaffaq iyatsizlik   bilan  h am oh an g, 
o g o h ,  dadil  harakat  tavakkalchilik  deyiladi.  Tavakkalchilik 
jarayonidagi  noxushlik kutilm asi  muvaffaqiyatsizlik ehtim oli 
b ila n   n oq u la y   o q ib a tla r  darajasi  u yg‘u nlash uvi  m e zo n i 
o rq a li 
0
‘lch an ad i.  T avak k alch ilik d a  m uvaffaqiyat  bilan 
m u v a ffa q iy a tsiz lik   k u tilm a si  e h tim o li  y o ta d i,  y u tu q q a 
erish ish   shaxsda xush  kayflyatni vujudga  keltirsa,  magMublik 
n oxu sh lik   holatining  b osh   om ili  hisoblanadi.  0 ‘z - o ‘zidan 
m a 'lu m k i,  yutuq  q u v o n ch   nashidasini  uyg‘otsa,  om adsizlik 
j a z o ,  m od d iy  va  m a ’naviy  y o ‘qotishni  ro‘yobga  chiqaradi. 
S h u n g a  qaram ay,  in son lar tavakkal  qilish  harakatidan  hech 
m ah al  v o z  kechm aganlar.  X oh   u  kundalik  hayot  m uam - 
m o sig a   aloqad or  v oq elik   b o 'lsin ,  xoh  murakkab  m ehn at, 
x o h   harbiy  yurishlar  b o ‘lsin.  Tavakkalchilik  insoniyatning
136
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ijtim oiy-tarixiy  taraqqiyoti  davrining  qaror  q ab u l  q ilish  
n am u n asi,  mahsuli  sifatida  sh axsnin g  hayoti  va  faoliyatid a 
to  h anu z  ishtirok  etib  k elm oqda.
Psixologik  m anbalarning  k o ‘rsatishicha,  tavak k alchilik  
harakatini  amalga  osh irish n in g  o ‘zaro  uyg‘u nlash gan   ikkita 
sababi  qayd  qilinadi.  Q arorga  kelishning  birinchi  sa b a b i— 
bu  yutuqqa  um idvorlik  b o'lib ,  muvaffaqiyatga  erish ilgan d a 
eh tim o l  tutilgan  m ag'lubiyat  oqibati  ko'rsatkichidan  yu k - 
sakroq  b o lish ig a   ishonchdir.  U sh bu   voqelik v aziyati  tav ak ­
kalchilik  deb  atalib,  m uvaffaqiyat  m otivatsiyasin ing  m u - 
vaffa q iy a tsizlik d a n   q u tu lish   m o tiv a tsiy a sid a n   u stu n r o q  
n am oyon   bo'lishida o ‘z  ifod asin i topadi.  Shu  b o is tavak k al­
ch ilik   inson  uchun  qaror  qabul  qilishda  m u h im   ah am iyat 
kasb  etuvchi  ruhiy  hodisa  h isoblanib,  u  yoki  bu  tarzdagi 
harakatni  amalga  oshirib, o kz xulq-atvorini  n am oyish   qiladi. 
D eh q on   kcchikib ycrga  urug'  qadashga tavakkal  qilgan  b o i ­
sa,  hosil  pishib  yetilishiga  x a v f tug‘iladi,  lekin  agrotexn ik a 
vositalaridan  jadal  sur'atda  foydalanlsa,  asosiy  m ab lag 'n i 
sarf qilib  yaxshi  natijaga  erishishi  m um kin.  Irodaviy  qaror 
qabul qilib tavakkal qilishdagi  uning mardligi, tashabbuskorligi, 
qat'iyatligi,  mehnatda  yutuqqa erishishni  ta'm inlaydi.  A m m o  
bunday  qarorga  kelish  g o h o   o ‘zini  oqlaydi  yok i  m u tlaq o 
oqlam aydi  ham.  Bu  borada  harakatning  xavfli  yoki  xavfsiz 
y o ‘lini  tatbiq  etish,  tavakkalchilikning  g'oyaviy,  m a ’naviy 
yuksakligi,  qaroming  oqilonaligi  baxtli  tasodif sari  yetaklashi 
m u m k in .  B a'zan  ta v a k k a lc h in in g   m o h irlig i,  q a t ’iy lig i, 
malakaliligi,  moMjalning aniqligi  unga oniad  keltiradi.
T avakkalchilikning  ikk in ch i  sababi  x atti-h arak a tn in g  
xavfli  y o ‘Iini  afzal  bilgan  xu lq-atvorda  ko'zga  tash lan ad i. 
Bu  voqelik  shaxsning  vaziyatd an   faolligi  d eb   n o m la n ib , 
m so n m n g   vaziyat  talablaridan  ustuvorhkka  e r ish is h id a , 
vaziyatdan yuksakroq  maqsad q o ‘ya olishida  n am oyon b o la d i. 
Tavakkalchilikning  bu  turi  „vaziyatu sti“  yoki  „ x o liso n a lik “ 
d eb   a ta lib ,  tavak k alch ilik   u ch u n   ta v a k k a lc h ilik k a   y o ‘l 
q o ‘yishni anglatadi  hanida  „tavakkalchining tavak k alchiligi“ 
atam asin i  keltirib  ch iqaradi.  Shaxsdagi  ta v a k k a lc h ilik n i 
riskom ctr  deb  ataluvehi  m axsu s  asbobda  o ‘lch ab   k o ‘rish 
m u m k in .  Bu  asbob  yo rd a m i  bilan  p six o lo g ik   tajribada
www.ziyouz.com kutubxonasi

---