O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

v aziya tn i  baholash,  kelgusida  amalga  oshirishga  m o ija l- 
lan gan   harakatlar  u ch u n   vosita  va  opcratsiyalar  tanlash, 
m aq sad n i  k o‘zlash  va  unga  erishish  usullarini  saralash, 
u larn i  tatbiq  etish   u c h u n   m u ayyan  qaror  qabul  q ilish  
k a b ila rn i  ta sh k il  q ila d i.  U sh b u   a m a lla rn in g   b arch a si 
irod aviy  faoliyatning op eratsion al  tom o n i  deb  hisoblanadi.
S hu n i  alohida  ta ’kidlash  joizk i,  ba’zi  p sixologik   holat 
va  vaziyatlarda  irod aviy  faoliyat  inson n ing  butun  hayot 
y o ‘lini  aniqlab  berish,  lin in g   ijtim oiy-p sixologik   qiyofasini 
n a m o y o n   qilish  va  m a ’n aviy-axloqiy  qadriyatini  ro‘yobga 
c h iq a r is h g a   y o r d a m   b e r a d ig a n   q arorga   k e lis h   b ila n  
u y g ‘unlashadi.  S h u n in g   uchun  bunday  irodaviy  harakat- 
larni  am alga oshirish jarayonida shaxs ongli  harakat qiluvchi 
subyekt sifatida  ham da ularning kashfiyotchisi va ayni  paytda 
ijrochisi  b o ‘lib  ham   ishtirok  etadi.  Mazkur  holatda  shaxs 
o 'z id a  t o ‘kis  m ujassam langan  qarashlari  tizim iga  (dinam ik 
ste reo tip ig a ),  iy m o n - e ’tiq od iga,  ishon ch   va  d un yoq ara- 
sh iga,  qadriyatiga,  h a y o tiy   m unosabatlar  m ajm uasiga,  aql- 
zakovatiga,  m a'naviyatiga asoslangan  holda ongli  y o ‘l  tutadi. 
S h a x sn in g   hayot  y o l lid a   qadriy  xususiyat  kasb  etu vch i 
javobgarlik  hissi  irodaviy  harakatlarni  tatbiq  qilishda  uning 
m iy a sid a   m u jassam lash gan   b o ‘ladi.  A n g la n g a n   barcha 
ijtim o iy -  psixologik  shartlangan  fazilatlar  (qarash,  e ’tiq od, 
qadriyat,  m a’naviyat  va  hokazolar)  so g ‘lom   fikr,  yuksak 
tu yg'u   hissiyot  tariqasida  faollashadi,  m ustahkam lanadi. 
S h u n in gd ek ,  b ah olash ,  qarorga  kelish,  tanlash,  ijro  etish 
jarayonlariga  ta’sir  q ilib ,  um um iy  hamkorlik  tizim id a  o ‘z 
izini  qoldiradi.  Javobgarlik  hissi  shaxs  m a’naviyati,  ruhiyati, 
qadriyati  n am oyon   b o ‘lish i,  kechishi,  takom illashish  b os- 
q ich larin in g b osh q aru vch isi,  ongli  turtkisi, sifatini  oshiruv- 
c h isi  funksiyasini  bajaradi.
Insoniyat  ijtim oiy-tarixiy  taraqqiyoti  yirik  n am oyan - 
d alarinin g  ijodiy  faoliyatiga  tegishli  m a’lum otlar,  qarorga 
kelish  nam unalari  u larn in g  ijtim oiy-psixologik  qiyofalarini 
aks ettirish  im konini beradi.  M asalan,  buyuk sarkarda Am ir 
T e m u r   K o ‘ragon iynin g  „K uch  adolatdadir“  degan   hik- 
m a ti,  A lisher  N a v o iy n in g   „Zanjirband  sh er —  yengam an 
d er“  xitob i,  C h o lp o n n in g   „Xalq dengizdir.  xalq to lq in d ir , 
! 32
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

xalq  kuchdir“  chaqirig‘i javobgarlikni yuksak his etgan  h o ld a  
xalqn in g  xoh ish -irod asin i  ifo d a   qilib,  q at’iy  irod aviy  x a tti- 
h arakatlarni  am alga  o sh ir g a n la r ,  sh u   bilan  b irga ,  u la r 
o ‘zlarin ing  m a ’naviy,  qadriy,  ruhiy  qiyofalarini  har  y o q - 
lam a chuqur ochib berishga m usharraf bolgan lar.  0 ‘tm ish d a 
va  istiqlol  davrida  k o‘plab  vatan d osh larim iz  irod aviy  x a tti- 
h a r a k a tla r in in g   n a m u n a v iy   k o ‘r in is h la r in i  n a m o y is h  
qilganlar,  bular  rasmiy  m anbalar  va  badiiy  ad ab iyotlard a 
keng  yoritilgan.
Irodaviy  faoliyatning  yu q orid a  bayon  etilgan jih a tla ri- 
dan  tashqari,  uning o ‘ziga x o s   p sixologik  xususiyatlari  h am  
m avjuddir va  ular  m uayyan  tavsiflar asosida  talqin  q ilin a d i. 
Irodaviy faoliyat  yoki  alohida  iroda aktini  (lo tin ch a  
actus — 
harakat
  degan  m a'n on i  a n g la ta d i)  am alga  o sh ir ish n in g  
xususiyatlaridan  biri  — bu  b ajarilayotgan  h a rak atlarn in g 
erkin  ckanligini  (bunday q ilsa  h am ,  unday qilsa  h am   b o ‘la- 
di)  shaxs  tom on id an   anglashdir.  U shbu  jarayond a  sh axs 
h ech   bir  narsani  uddasidan  chiqm aydigan   yok i  v aziy a tg a 
t o ‘la -to kkis tobelik qiladigan,  qolaversa yuzaga  kelgan  sharoit 
talablariga  so'zsiz,  b o ‘ysunadigan  k ech inm alar  hukm   sur- 
m aydi.  Shu  tufayli,  shaxs  b ir  qarorga  k elishn ing  e r k in lig i, 
m ustaqilligi  bilan  uyg'u n lashgan   k ech inm alar  h uk m   su - 
rishi  m u m k in.  M azkur  qarorga  kelishdagi  erkin lik   hissi 
in s o n n in g o 'z   niyatlari  bilan  harakatlari  ro'yobga  ch iq ish ig a 
m as’uliyat  yoki javobgarlik  tu yg'u si  kechishi  bilan  iz c h illik  
kasb  etadi.
Y uqoridagi  m u lohazalarn i  yanada  jid d iyroq   a n g la sh  
u ch u n   p sixologiya  olam id agi  ba'zi  hodisalarga  m urojaat 
qilish  maqsadga  muvofiqdir.  H ozirgi davrda  p sixologiya  fani 
nam oyandalarini  keskin ikki  qutbga ajratgan  h o ld a   ta h lil  va 
talqin  qilishning  umri  tugadi,  lekin  bu  g loyalar,  n a zariy a- 
lar  o ‘rtasida  q a ra m a -q a rsh ilik la r  m avjud  e m a s ,  d e g a n  
iborani  fan  olam idan  siqib chiqarilishi  degani em a s,  albatta. 
Iroda  erkinligi  p sixologiyada  g ‘oyat  bahsli  m u a m m o   sa n a - 
ladi,  ch u n o n ch i  ushbu  nazariya  tarafdorlarining  fik rich a , 
in so n   to m o n id a n   am alga  o sh irilad igan   ruhiy  h arakatlar 
b iron-bir  sababiy  b o g ‘liqlikka  ega  em as,  ular  a v to n o m d ir, 
am m o   bular  o ‘z  xoh ish larid an   boshqa  h ech   bir  narsaga
www.ziyouz.com kutubxonasi

---