O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


b o ly su n m a y d ila r.  K o ‘rin ib   tu rib d ik i,  iro d a v iy   erkin lik



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə59/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   55   56   57   58   59   60   61   62   ...   145

b o ly su n m a y d ila r.  K o ‘rin ib   tu rib d ik i,  iro d a v iy   erkin lik  
sh axsdan   tashqari  hukm   surishi,  u  boshqa  ruhiy  hoiatlar, 
h od isalar,  v oq elik lar  b ilan   g o ‘yoki  sababiy  b o g ‘lanishga 
ega  em asdir.  Insonning ijtimoiy-tarixiiy taraqqiyoti davridagi 
barcha  harakatlari  t o ‘la anglangan yoki yetarli  anglanm agan 
ek a n ligid an   q at’i  n azar  ular  obyektiv  ravishda  psixikaning 
b osh q a  shakllari  bilan  izch il  bog‘lanishda b o ‘lgan.  Shu  bois 
sh axsn in g  irodaviy  harakatlari  nim a uchun  aynan  shunday 
am alga  oshirilganligini  aniqlash  darajasi  yuqori  b o ‘lm asa- 
d a,  lekin  biz  uiarni  tushuntirib  berish  im koniyatiga egam iz. 
Ilm iy m a ’lum otlarga qaraganda,  shaxsning irodaviy  harakati 
ta m o m ila   d eterm in izm ga  (lotin ch a 
deierminure — sababiy 
bog‘liqlik  yoki  shartlanganlik
  degan  m a 'n o n i  b ild irad i), 
b in ob arin ,  sababiy  b o g la n is h   qonuniga  b o lysunadi.  Iroda 
sh a x sn in g   p six o lo g ik   q iyofasi,  u n in g  ijtim oiy  hayoti  va 
faoliyati  sharoitida  turli  axborotlar  natijasi  sifatida  yuzaga 
k elgan  m otivlarning  xususiyati  va  maqsadi  bilan  uyg‘un- 
lash g an d ir.  S h u n in g d e k ,  irodaviy  fa o liy a tn in g   b evosita 
sababchisi  sifatida  harakatlar  tizim in i  vujudga  keltiruvchi, 
uiarni  tartibga  solu vch i  rang-barang  vaziyatlar,  sharoitlar 
vujudga  keltiruvchisi  b o ‘lib  qoladi.  Shuni  unitm aslik joizk i, 
s h a x s n in g   irod aviy  fa o liy a ti  ob yek tiv  ravishda  b oshq a 
kategoriyalar bilan  b o g ‘langandir.  Biroq,  bundan  irodaning 
psixologik jihatidan  ro'yobga chiqishini  inson  m as’uliyatidan 
tashqarida  yuzaga  k eladigan  n o m a’lum   majburiy  zaruriyat, 
d egan   xulosa  kelib  ch iqm asligi  lozim .
Irodaviy  faoliyatn in g  o ‘ziga  xos xususiyatlari  quyidagi- 
lardan:  1)  irodaviy  harakatlarni  shaxs  ham isha  ularning 
subyekti  sifatida  am alga  oshiradi;  2)  irodaviy akt,  harakatni 
sh axs  t o ‘la -to ‘kis  m as'u llik ni  zim m asiga  oigan  ish,  amal 
sifatida  ichki  dunyosida o'tkazadi;  3)  irodaviy faoliyat  tufayli 
in so n   k o ‘p  jih atd an   o ‘z in i  o ‘zi  shaxs  sifatida  anglaydi; 
4)  irodaviy faoliyat sababli  shaxs o ‘z hayoti  y o ‘li  va taqdirini 
o ‘zi  belgilashi  lozim lig in i  tushunib  yetadi  va  h okazo.  S h u ­
n in g d ek ,  irodaning  faollash tiru vch i  va  jilo vlab   turuvchi 
funksiyalari  birgalikda  am a l  qilsa,  faqat  shundagina  shaxs 
o ‘z   m aqsadiga erishish  y o lid a g i  to ksiqlarni yengishi  kafolat- 
lanish i  m um kin.
www.ziyouz.com kutubxonasi


P sixologiya  fanida  irodaga  indeterm inistik  qarash  h am  
mavjud bo'lib,  bunda psixik faoliyat biror narsa bilan b elgilab 
b o ‘lm aydigan,  ongsiz ravishda  kechadigan dastlabki  faollikka 
tob e  hisoblanadi.  A Q S H lik   p sixolog  U .  Jem snin g  fík rich a, 
h ech  narsaga  b o g ‘liqligi  y o 'q   irodaviy  hukm  yetak ch i  o krin 
tutadi.  A slida  esa shaxsning  ish  am allari,  harakatlari,  h a yo ti 
va  faoliyati  obyektiv  ravishda  belgilanadi.  0 ‘zida  irod aviy 
harakatlarni  m ujassam lashtirgan  m otivlar shaxsning  h o zirg i 
davri  va  o'tm ish idan   jo y   egallagan   tashqi  ta ’sirlar  natijasi 
sifatida  insonni  psixik  rivojlanish  jarayonida,  uning  borliq 
hodisalariga  faol  m unosabatida  yuzaga  chiqadi  va  asta-sekin 
tarkib  topadi.  Irodaviy  harakatlaming  sababiy  bog'langanligi 
o m ili,  bu  muayyan  faoliyat  usuli  shaxsga  majburan  beril- 
ganini,  shaxsiy  xulq-atvori  u ch un   javobgar  em asligini,  taq- 
diri  azal deb tushuntirish huquqiga ega ekanligini anglatm aydi.
Irodaviy  faoliyatni  u n in g   b atam om   oqibatlari  u ch u n  
shaxs  subyekt  sifatida  a m a lg a   oshiradi.  F a oliya t  u c h u n  
o b y ek tn in g   o 'z ig a   m as'u l  h iso b la n a d i,  v a h ola n k i  u n in g  
m aqsadi  doirasidan  tashqari  ch iq ad i.  Subyekt  m u ru vvat 
k o ‘rsatark a n ,  b o s h q a c h a   ta r z d a   y o rd a m   u y u s h tir a d i, 
m uam m olarni  hal  qilishga  k o ‘mak!ashadi.
S h a x sla r  o 'z la r in in g   fa o liy a ti  u c h u n   m a s ’u liy a t n i 
b oshqa  birovga  yuklashga  m oyilligiga  k o‘ra,  ular  sezilarli 
ravishda  bir-birlaridan  farqlanadilar.  In so n n in g   s h a x s iy  
faoliyati  natijalari  qiym atini tashqi  kuch va sharoitlarda  qayd 
qilish ,  shuningdek,  shaxsiy  kuch  va g'ayratiga,  q ob iliy atiga 
m oyillik n i  aniqlaydigan  m e z o n la r   nazorat  loku si  ( lo t in -  
ch a  — 
Lokus  o'rnashgan jo y ;
  fransuzcha 
controle
 — 
tekshi- 
rísh
  degan  m a’n oni  anglatadi)  deb  ataladi.  M a ’lu m k i,  o ‘z 
xulq-atvori  va  o ‘z   faoliyati  sabablarini  tashqi  o m illa rd a n  
d eb  tushunishga  m oyil  o d a m la r  mavjud.
Psixologiya  fanida  n azoratni  lokallashtirish  d e g a n d a , 
shaxsning  individual  faoliyati  natijalari  u ch un   m a s’u liy a tn i 
tashqi  kuch  va  sharoitlarda  qayd  q ilish n i,  s h u n in g d e k , 
ularning  kuch-g'ayratiga,  qobiliyatiga  m oyilligini  b elg ila y - 
digan sifatlar majmuasi tushuniladi.  N azoratni  lokallashtirish 
tashqi  (eksternal)  ham da  ichki  intcrnal  turlarga  ajratiladi. 
Nazoratni  tashqi  lokallashtirishga ba’zi  misollarni  keltiram iz:
135
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   55   56   57   58   59   60   61   62   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə