O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


sh a rt-sh a ro itg a ,  b o sh q a ch a   talabga  k o iiik is h   zarurligini



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə62/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   145

sh a rt-sh a ro itg a ,  b o sh q a ch a   talabga  k o iiik is h   zarurligini 
ta q o z o   etadi.  A na shu  tarzdagi  m unosabatlar bilan  m otivlar 
bilan  kurashi  yuzaga  k eladi,  uning  negizida:  a)  yangi  ish 
jo y id a n ;  b)  ichki  q an oatlan ish   tu yg‘usidan  v o z  k ech ish  
kerakm i  yoki  d)  q im m atli  im koniyat  tu g ilish i;  e )  uning 
istiq b oli  evaziga o 'zin in g  boshqa ehtiyojlaridan  yuz  o'girish 
lo z im m i,  degan  m otivlar  kurashi  k okndalang turadi.  M otiv­
lar  kurashida  u  yoki  bu  tarzda qarorga  kelishni  m a ’qullash, 
yoki  m a ’qullam aslik to ‘g ‘risidagi  m ulohazalarni  tahlil  qilish, 
ularni  cham alash   bilan  ch eklanib  qolm asdan,  balki  o ‘zaro 
zid d iyatli,  bir-birini  in k oretu vch i  harakatlarni  tatbiq  etishga 
u n d o v c h i  q a b ilid a g i  m o tiv la r   k urashi  h am   t u g i l i s h i  
m u m k in .  0 ‘zaro  q aram a -q arsh i  m otiv la rn in g   qam rovi 
s a lm o g ii  b o is a ,  shaxsni  faoliyatga  undovchi  ehtiyojlarning 
o b yek ti  o ‘zining qiym ati  bilan o'zaro  baravarlashsa,  u  holda 
b u n d a y   m otivlar kurashi  ham ohang  tarzda  kuchli  kechadi. 
M a b o d o   shaxsda  televideniyad a  kino  k o‘rish  xohishi  bilan 
d o 's tin in g   tavallud  top gan ligin i  tabriklash  u ch un   borish 
istagi  o ‘rtasida  ruhiy  kurash  yuzaga  kelsa,  m otivlar  kurashi 
so d ir  b o im a y d i,  chunki  bunday  m ahalda  shaxsda  kinoni 
to m o sh a   qilish  istagi  o 'zid a n   o ‘zi  y o ‘qoladi.  Lckin  m otivlar 
kurashi  ham isha  ham  sh u n d ayyen gil  kechadi,  deb  b o im a y ­
di.  Bu  holatda  m u n osabat,  xohish  shaxs  uchun  qanchalik 
a h a m iy a tli  ekanligi  ham   m u h im dir.  Jum ladan,  shaxsni 
safarga  tayyorgarligi  h am d a  qarindoshdagi  to'yga  borish 
istaklari  o ‘rtasidagi  m otivlar  kurashi  o ‘zaro  bir-biriga  zid 
ek an lig i  tufayli  ulardan  bittasini  tanlash  taq ozo  etilganligi 
sa b a b li,  bu  o'rin d a  m u rosa siz  kurash  keskin  tu s  olishi 
m u m k in .  Shunga  o ‘x sh a sh ,  m otivlar  kurashi  natijasida 
m u ayyan   bir  to'xtam ga  kelish  yoki  biror  qaror qabul  qilish 
vu ju d ga  keladi,  bunda  sh u b h alan ish ,  sustlik,  loqayd lik, 
ikkilanish  singari  sifatlar faoliyat  doirasidan  siqib chiqarilib, 
butun  d iq q a t-e’tibor qarorni  amalga oshirishga yo'naltiriladi. 
M a b o d o   bir  qarorga  k elingach   ham  ju r’atsizlik  shaxsni 
ikkilanish  sari  yetaklashda davom   etaversa,  u  holda  irodaviy 
h ara k a t  tub  m a ’n o d a g i  g kayratdan ,  sh ijo a td a n ,  s o b it- 
q ad am lik d an ,  belgilangan  maqsad  sari  intilishdan  ustuvor 
e k a n lig in i  bildiradi.  M aqsadga  erishish  uchun  shaxs  o'zin i 
140
www.ziyouz.com kutubxonasi


ta y y o r la y d i,  p six o lo g ik   va  sta tistik   k u tilm a la r   o 'z a r o  
tafovutlanishi  yuzasidan  m a'lu m otlarn i  u m u m lashtiradi.
Eslatib o ‘tish  o ‘rinliki,  bir qarorga  kelishda,  u n i  am alga 
oshirishda,  qiyinchiliklarni  bartaraf  etish d a  irod aviy  z o ‘r 
berish  m uhim   aham iyat  kasb  etadi.  Aksariyat  p sixo lo gik  
holatlarda  in son n in g  bir  qarorga  kelishi  o ‘z  eh tiyojlarin in g 
ustuvorligi  darajasi  ta ’sirini  zaruriy  chora  tariqasida  y e n - 
gish   b ilan  u yg‘unlash tirish i,  jid d iyligi,  ich k i  z o kr  berish 
jarayoni  bilan  uzviy bog'liqlikka ega.  Shaxs o kzidagi  qaram a- 
q a r sh ilik la r n i  y e n g ish g a   n isb a ta n   b u n d a y   m u n o s a b a t 
b irinchidan,  subyektning  ayrim   istaklari,  m u sta h k am la n - 
gan   salbiy  odatlari;  ik k in ch id a n ,  tu rm ush   h o d isa la rig a  
k o knikish  hissi;  u ch in ch id a n ,  m a ’qullanm agan  a x lo q -o d o b  
prinsiplari,  an'analar  bilan  kurashining  k ech ish i  irodaviy 
aktning  o ‘ziga  xos  xususiyatiga  ega  b o lg a n   xislati  b o ‘lib, 
h isoblanish  irodaviy  z o kr  berish  jihatidan  idora  q ilin ad i. 
Biroq  qabul  qilingan  qarorning  a x lo q -o d o b   prinsiplariga 
javob  bera olish in i,  m u tan osibligini,  ijtim oiy a h a m iy a t  kasb 
e tish in i  a n g la sh n in g   o kzi  sh a x s  u ch u n   m u rak k ab   ish n i 
,,o ‘lik“  nuqtasidan siljitishga,  q o kzg katishga yetarli  darajadagi 
o m il  b o klib xizm at  qila  olm ayd i.
M azkur  h olat  shaxs  to m o n id a n   a n g la n ib ,  u  b u rch , 
m a s’uliyat,  javobgarlik,  q a t’iyatlilik  tu ygkulari  bilan  q a t’iy 
ish o n ch ,  zaruriy  barqaror  ichki  kechinm alar  o ‘zaro  m u s- 
ta h k a m la n sa ,  bu  narsa  k o 'p g in a   n o o krin  in t ilis h la r n i 
yo'q otish ga  im kon  beradigan  haqiqiy irodaviy z o kr  berishni 
vujudga  keltiradi.  Yuksak  hislar —  burch,  m as’u liya t, ja v o b ­
ga rlik ,  v a tan p arvarlik ,  fid o y ilik   kabi  a x lo q iy   ta la b îa r  
interiorizatsiyaga  aylanganligini,  y a ’ni  bu  sh a xsn in g  m a -  
naviy  m ulkiga  o ‘tayotgan ligin i,  intilishlar  b ilan   ijtim o iy  
fidoyilik  istaklari  o ‘rtasidagi  qarama-qarshilik,  >uzaga  kela 
digan  favquloddagi  vaziyatda  am alga  osh irilad igan   xu lq - 
atvorning  ichki  mexanizm larga  aylanganini  aks  ettiradi.  Endi 
yuksak hislar motivlar kurashida  intilish o kng yoki s o kl tom onga 
o g kishini  aniqlaydi,  maqsadni  amalga  oshishini  ta ’m inlashda 
ichki  kechinm alar  (regulator)  funksiyasini  bajaradi.
Psixologiyada  irodaviy  akt  to kg ‘risida  m u lo h a z a   yu riti- 
ladigan b o ‘lsa,  shu  narsani  ta’kidlash  lozim   b o kladiki,  bunda
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   58   59   60   61   62   63   64   65   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə