O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

Irod aviy  faoliyat  in son n in g  xatti-harakatlarini  uning 
b oríiq q a  on gli  shaxs  sifatida  q o ‘ygan  ustuvor  maqsadlari 
m o h iy a tid a n   kelib  ch iqq an   hold a  boshqaradi.  Bu  asnoda, 
sh a x s  o ‘z in in g   tan lagan   id eallariga,  uni  y o 'n a ltiru v ch i 
g ‘o y a la r ig a ,  is h o n c h -e 'tiq o d la r ig a ,  qarash lariga,  o ‘zga 
k is h ila r   beradigan  b a h o larig a,  o ‘ziga  o ‘zi  b a h o   berish 
m c zo n la rig a   n om u n osib   istaklar,  xohishlar,  tilaklar vujudga 
k eltirm aslik k a,  ularni  t o ‘xtatish  yoki  b atam om   bartaraf 
etish g a   intiladi.  Bu  holatni  tah lil  qilish 
iroda  shaxsning 
xatti-h a ra k a tla rin i  jilo v la sh ,  nazorat  q ilish ,  boshq arish , 
c h e t g a   o g ‘ish d an   sa q la sh   fu n k siy a la rin i  aks  e ttir ish n i 
k o ‘rsa tm o q d a .  Iro d a n in g   xatti-h arak atlarn i  b osh q arish  
fu n ksiyasi  shaxs  uchun  noxush ,  noqulay,  yoq im siz  x o h ish - 
istak ,  harakat va  intilishni  ch eklash.  to ‘xtatish,  tiyish  kabi- 
lardangina  iborat b o lib  qolm ay,  balki inson  shaxsiy faolligini 
m u ayyan  jabhaga,  sohaga  y o ‘naltirish,  o ‘z  harakatlari  quv- 
vatin i  oshirish,  barcha narsalarni  um um iy  m aqsadga  m u vo- 
fíqlashtirishdir.  Irodaviy jarayon  ham isha  shaxsni  faollikka 
ch o rla y d i,  o ‘ziga  qat’iy  ish on ch li  y o ‘l  topishga  yetaklaydi, 
barqaror  harakat  qilishga  y o ‘naItiriladi,  ikkilanish,  shub- 
h a la n ish n in g   oldini  oladi.  S hu n in g  uchun  ham  m aqsadga 
y o ‘naltirilgan harakatlar,  am alga oshirilgan  intilish,  ro‘yobga 
ch iq arilgan   ezgu  niyat  shaxsda  o kziga  ishonch  tu yg‘usini 
u y g ‘o ta d i,  dadil  am allar  qilishga  boshlaydi,  orzularning 
u sh alish iga   faol  m aylni  shakllantiradi.  Insonning  erishgan 
y u tu g ‘i,  m uvafíaqiyati  har  bir  irodaviy  harakat  barqaror- 
lig in i  ta ’m in la y d i,  am allar  tan lash ,  qaror  qabul  q ilish , 
s h a x siy   u slu b n i  tarkib  to p tirish n i  jad allash tirad i,  yangi 
iro d a v iy   harakatiarni  am alga  osh irish n i  yengíllashtiradi. 
O kzid a g i  irodaviy  sifatlarning  takom illashuviga  puxta  negiz 
h o zirlayd i,  irodaviy  z o ‘r  berishni  taqozo  etuvchi  haréikat- 
larni  tatbiq  qilish  ko'nikm alarini  shakllantiradi.  M azkur 
jarayon   ham   anglangan,  ham  anglanm agan  tarzda,  m otivlar 
k urashi,  irodaviy  z o vr  bcrish,  qiyinchiliklarni  yengish  or- 
qali  n a m o y o n   b o la d i.
Iroda uchun  irodaviy xatti-harakat  motivatsiyasi  m uhim  
ah am iy a t  kasb  etadi.  Shu  bois,  irodaning  negizini  shaxsning 
x a tti-h a r a k a tla r i  va  ish la r in in g   koM amli.  ra n g-b ara n g 
144
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

xususiyatli  m otivlashtirilishiga om il  tariqasidagi  ehtiyojlarni 
vujudga  kcltiradi.  Psixologiyada  m otivlashtirishning uch  turi 
mavjudligi  ta ’kidlanadi.  U lar  quyidagilardan  iborat:
1.  Shaxsning  chtiyojlarini  qondirish  b ilan   shartlangan, 
uni  faoliyatga  u n d ovch i  tarzda  vujudga  k elu v ch i  m otiv 
sifatidagi  m otivlashtirish.  M azkur  h olatd a  m otivlashtirish 
faollik  nim a sababdan vujudga  kelishini,  sh axsnin g faoliyatni 
amalga oshirishga  undovchi ehtiyojlar m oh iya tin i  tahlil  qili- 
shiga  xizm at  qiladi.
2.  M otivlashtirish  faollik  nim alarga  y o ‘naltirilganligini, 
nega aynan shunday xulq-atvor tan langan ligin i,  nim a uchun 
boshqasiga e'tib or bcrilm aganligini  asoslashga qaratiladi.  Bu 
o'rinda  m otivlar shaxsning  xulq-atvor y o ‘n alish ini  tanlash- 
ni  aks  cttiruvchi  sabablari  funksiyasini  bajaradi.  Bularning 
b a rch a si  y a x lit  h o ld a   k c ltir iIg a n d a   in s o n   s h a x s in in g  
y o ‘nalishini  vujudga  kcltiradi.
3.  M otivlashtirish  —  bu  inson  axloqi  va  faoliyatini  o'zi 
boshqaruvchi  vosita  sifatida  n am oyon   b o ‘!ishidir.  Ushbu 
vositalar tarkibiga  em otsiyalar,  xoh ish lar,  tilaklar,  q iziqish - 
lar,  mayl  va  boshqalar  kiradi.  M asalan,  em o tsiy a d a   insoniy 
fe'l-atvorn in g  sh axsiy  aks  ettirish  m o h iy a ti  b ah ola n ad i, 
binobarin,  u nin g  tub  maqsadi  faoliyat  tu zilish ig a   m o s  tush- 
m ay  qolsa,  unday  holda  h is-tu yg‘ular  u n in g   y o ‘nalishini 
o'zgartiradi.  O qibatda  fe'l-atvor  harakatlari  fikran  qayta 
quriladi.
Shunday  q ilib,  irodaviy  harakatda  uni  m otivlash tirish ­
ning  uchta  jab h asi,  ya'ni  faollik  m anbayi  ek an ligi,  inson 
sh axsin ing  y o 'n a lg a n lig i,  o ‘zini  o lzi  b osh q a rish   vositasi 
ekanligi  aks  etadi.
Y uqoridagilardan  ko‘rinib  turibdiki,  irod an in g  asosi 
m otivlashtirishga sabab  boMuvchi  ehtiyojlardan  iborat  ckan. 
E h tiyojlar  b o r a -b o r a   irod aviy   h a ra k a tla r  b a ja rilish in i 
ta'm inlaydigan  yoki  ularga  to ‘sqinlik  q ilad igan   motivlarga 
aylana  boradi.  Irodaviy  harakatlarning  sabablari  muayyan 
darajada  anglangan  xususiyat  kasb  etadi  va  shaxsni  ularni 
amalga oshirishga y o ’naltirib  turadi.
Psixologiyada ehtiyojning an glanganlik darajasiga  k o ‘ra 
intilish,  istak  kabilarni  psixologik jihatdan  farqlash  m um kin.
10  P s ix o lo g iy a  
1 4 5
www.ziyouz.com kutubxonasi

---