O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

m iqdoriy  m unosabatlarida  tem peram ent  xususiyatlari  ham 
sifat  o ‘zgarish in i  yasaydi.
Y ig ir m a n c h i  a srn in g   6 0 — 7 0 -y illa r id a   ushb u   so h a 
b o ‘y ic h a   o lib   b orilg a n   ta d q iq o tla rn in g   k o 'r sa tish ic h a , 
tem p era m en tn in g   psixologik  tavsifi  bilan  I.P.  Pavlovning 
tiplari  o ‘rtasida  o kxshashlik  aloqalari  mavjudligiga  hech 
q and ay  sh u b h a   y o ‘qdir.  T em p era m en tg a   taalluqli  nerv 
sistem asin in g  tiplari  ham   insonga,  ham   hayvonlarga 
te - 
gishli  b o ‘lib,  ular  u m u m iy  tiplar  d eb   nom lanad i.  B ino- 
b arin,  te m p e r a m e n tn in g   fizio lo g ik   a s o s i—bu  nerv  s is ­
tem asining u m u m iy  tiplaridir.  Biroq,  1. P. Pavlovning tiplari 
bu  nerv  sistem a si  xususiyatlarining  tan h o  tipik  birikmasi 
em asdir,  ch u n k !  keyinchalik  bu  borada  yangi  birikmaiar 
to p ila d i.  L e k in   ajratilgan  tip la rn in g   barch asi  bir  tekis 
aham iyatga  m o lik   em asligi  tufayli  ularning  en g  asosiylari 
kuchli  va  k u c h siz tiplardan tashkil top ad i.
N erv  sistem a si  tiplarining  kelib  chiqishi
N erv sistem asi  um um iy tiplarining  kelib chiqishi  haqida 
m u lohaza  yuritilganda,  albatta,  I.P.  Pavlovning  ta ’lim otini 
tilga  olib  o ‘tish   m aqsadga  m uvofiq,  c h u n o n c h i,  irsiyat  y o kli 
bilan  shartlangan  tip  —  bu genotip demakdir.  Hozirgi  davrda 
nerv  sistem a sin in g   u m u m iy tipi  (g e n o tip )  irsiyatga  bogMiq 
ekanligi  haqidagi  ma'lumotkir  ko‘p  b o lib ,  ular  qiyosiy  psi- 
xologiyad a  h ayvonlarni  o'rganishdan  topilgandir.  M asalan, 
nerv  sistem a sin in g   kuchi,  epchilligi  hayvonlarni  chatishti- 
rish  y o ‘li  bilan  yuzaga  keltirilgan  b oklsa-da,  lekin  barcha  xu- 
susiyatlar  t o ‘g ‘risida bunday dadil  fikr bildirish  mumkin emas.
Xorijiy psixologik adabiyotlarda ta’kidlanishicha,  tem p e­
ram ent  n erv   sistem a si  u m u m iy  tip in in g   n erv -fiziolog ik  
xususiyatlarigagina em as,  balki:  a)  tashqi  ko'rsatkichi,  y a ’ni 
badan n in g  jis m o n iy   tuzilishiga;  b)  ular  ba'zi  qismlari  o ‘r- 
tasidagi  aloq aga;  d)  organizm   turli  tarkiblari  m unosabat- 
la rid a n   t u z i l g a n   o r g a n iz m n in g   u m u m iy   tu z ilm a s ig a  
b o g ‘liqdir,  d egan   nazariy  fikr ja h o n   psixologiyasida  ustu- 
v o rd ir.  Bu  n a z a r iy a n in g   a s o s c h ila r i  n e m is  p s ix o lo g i 
E .K rcch m er va  amerika  psixologi  U .  Sheldonlar hisoblanib, 
160
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

u larnin g  ta lq in ic h a ,  tana  tu z ilish i  h a m ,  te m p era m en t 
xususiyatlari  ham   ichki sekretsiya bezlari  faoliyatidagi o'zaro 
m u n osabatlarnin g  nasliy  belgilariga  bogMiqdir.  Ularning 
fikricha,  tan a  tu zilish i  bilan  te m p e r a m e n t  xususiyatlari 
orasida  m uayyan  m utanosiblik  m avjuddir.  U .  Sheld on nin g 
fik rich a,  s e m iz ,  q orin   b o ‘s h lig l i  ta k o m illa s h g a n   inson  
shodlikka,  m u loqotm an dlik ka,  t o ‘yib  ovq atlanish ga  m oyil 
(visseroton )  xususiyatga  egadir.  S h u n in g d ek ,  sklet  m uskul- 
lari  taraqqiy  etgan   shaxslar  g'a y ra tli,  fao l  (so m a to to n ) 
xislatlidirlar.  Shu  bilan  birga,  nerv  sistem a si,  bosh  miyasi 
o lta  rivojlangan  in so n la ro 'ta   sezgir,  sertashvish ,  xayolotga 
beriluvchan  b o ‘ladilar,  ya’ni  (sereb roton )  xususiyatlidirlar.
Fikr  yu ritilgan   m u am m o  m u h im   ijtim o iy   aham iyat 
kasb  eta d i,  ch u n k i  ichki  sekretsiya  b ezla rin in g   tuzilishi 
tashqi  sharoitlarga  ham ,  faoliyat tafablariga  ham   to ‘Ia-to‘kis 
m oslash a  o lm a y d i,  binobarin,  u  nerv  sistem a sig a   biroz 
m u vofiq lash u vi  m u m k in,  x o lo s.  S h u n d a n   kelib  ch iqib, 
K rechm er bilan  S h eld on  talqiniga y o n d ash ilsa,  undan  shaxs 
tem p eram cn tin in g  xususiyatlari  tashqi  ijtim oiy  sharoit  va 
faoliyat  talablariga  m uvofiqlashuvi  e h tim o li  m avjud,  degan 
m ulohaza  kelib chiqadi.  D em ak,  m ualliflar e ’tiroficha,  turli 
tem p eram entli  shaxslarga  ijtim oiy  zaruriyat  tufayli  bir  xil 
talablar  q o ‘yilsa,  u  holda  in son n in g  tem p eram en ti  im ko- 
niyatlari  bilan  jam iyat  talablari  o £rtasida  murakkab  zid - 
diyatlar,  n izo li  vaziyatlar  kelishi  m u m k in   em ish .  Shuni 
ta ’kidlash  jo izk i,  K rechm er  bilan  S h e ld o n n in g   tem pera­
m ent  to 'g ‘risidagi  nazariyasi  b ir m u n c h a   b ahslid ir  va  u 
tem p eram en tn in g  nerv  sistem asi  u m u m iy   tip in in g  xusu- 
siyatlariga  b og'liq ligin i  aks  ettiruvchi  om illa rn i  tushunti- 
rishga zaiflik  qiladi.  Shuningdek,  m azkur ta ’lim ot tem pera­
m en tn in g  kelib  ch iqishini  tushuntirishda  organ izm   u m u ­
m iy  tu zilish in in g  o'rniga  biryoqlam a  b a h o   beradi.  Shuni 
unutm aslik  kerakki,  organizm ning  u m u m iy   tuzilishi  dar- 
haqiqat  nerv sistem asining tipiga  va  tem p eram en tga  m uay­
yan  darajada  ta ’sir  o ‘tkazishi  m u m k in.  C h u n k i  nerv  sis­
tem asining xususiyatlari  modda alm ashuvi  va  ichki sekretsiya 
bezlari  fa o liy a tin in g   individual  x u su siy a tla rig a   m u voflq 
k ech ad i.  D e m a k ,  te m p e r a m e n tn in g   v u ju d g a   k elish id a
II  Psixologiya 
161
www.ziyouz.com kutubxonasi

---