O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

xususiyatlari  bir xil  va bitta tuxum dan yaralgan  (gom ozigot) 
egizak larn ing  tem p eram ent xususiyatlarini  ikkita tuxum dan 
vujudga  kelgan   (geterozigot)  egizak larn ing  tem peram ent 
x u s u s iy a tla r i  b ila n   q iy o s la n s a ,  bu  o m il  ta sd iq la n ish i 
m um kin.  M aiu m otlarga qaraganda geterozigot egizaklaridan 
k o‘ra,  g o m o z ig o t  egizaklarining  tem p eram en t  xususiyatlari 
sh u n ch alik   o'x sh a sh   b o la d ik i,  hatto  ular  irsiyat  y o ‘li  85% 
gacha  b erilish i  m um kinligi  tasdiqlangan.  Tarbiyaviy  m uhit 
turlicha  boM ishiga  qaramay,  o ‘xshashlik  saqlanib  qolishi 
tajribalarda  k o lp  marta  teksh irilgan.  S h u n ga  qaram ay, 
te m p e r a m e n tn in g   ayrim  xususiyatlari  —  o'zgarishiga  oid  
m a ’lu m otlar  h am   inkor  etilm aydi  va  favqulodda  yuz  bera- 
digan  tash q i  ham d a  ichki  sharoitning  o'zgarishlari  keskin 
ta’sir o ‘tk azad i  (m asalan,  tog‘  sharoiti,  xavf-xatar  mavjud- 
ligi  va  h ok a zo ).
S hu n i  esd a  saqlash  joizk i,  tem p eram ent  ayrim  xusu- 
siy a tla r in in g   tu rm ush   sh aroiti  b ilan   tarbiyaviy  ta ’sirda 
o'zgarish jarayoni  tem peram ent  tiplarining takomillashuvida 
h am   k o ‘rin ad i.  M a 'lu m k i,  tem p era m e n t  tip in in g  unga 
m u ta n o sib   xu susiyatlari  birdaniga  p ayd o  b o ‘lgan  narsa 
em as,  ch u n k i  nerv  sistem asi  takom illashuvining  um um iy 
qonu n iyatlari  tem peram entga  ham   ta’sir o ‘tkazib,  o ‘z  izini 
q o ld ir a d i.  S h a x s n in g   k a m o lo tig a   k o ‘ra,  te m p era m e n t 
x u su siy a tla r i  n erv  s is te m a sin in g   ta k o m illa sh u v i  b ilan  
b o g liq   tarzda  ro‘yobga  chiqa  boradi  va  mazkur  jarayon 
tem p era m en t  rivojini  uzil-kesil  oxiriga yetkazadi.
S h u n i  t a ’k id lash   o ‘rinliki,  te m p era m e n tn i  faoliyat 
taiablariga  m oslashtirish  im koniyati  mavjuddir.  C lninki  har 
qanday  faoliyat  psixik  jarayonlar  dinam ikasiga  muayyan 
talablar tizim in i  q o ‘yadi.  C h u non ch i:  1)  kasb-hunarlarning 
inson lar  tem p era m en tiga  m os  turini  tanlash  kerak,  chunki 
u ia r n in g   p s ix ik   x u su siy a tla r ig a   m u n o s ib in i  o ‘rgatish  
p rofession al  tanlash  deyiladi;  2)  shaxslarning  individual 
xususiyatlarini  hisobga  olish  jo iz;  3)  tem peram entga  xos 
salbiy  illatlarni  bartaraf etish  lozim;  4)  insonlarda  individual 
uslubni  shakllantirish  zarur.  C hunki  shaxsning  faoliyatiga 
on g li,  f a d   va  ijodiy  m unosabatda  b o lis h   muvaffaqiyatlar 
garovidir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

F a oliyatn in g  individual  uslubi  in so n d a   o 'z id a n   o ‘zi 
vujudga  k elm aydi,  u  shaxs  k a m olo tin in g  b arch a  b osqich - 
larida  (b o g ‘ch a  yoshidan  to   kasbiy  m ah orat  egallangunga 
q ad ar)  sh a k lla n ib   b o ra d i.  I n s o n n in g   te m p e r a m e n t in i 
fa oliya tn in g  zarur  talablariga  m osla sh tirish   o rq ali  unda 
individual  uslub  tarkib  toptiriladi.  Shu  b o is,  faoliyatning 
individual  uslubi  d cyilganid a,  shaxs  u ch u n   o ‘ziga  x o s  va 
muvaffaqiyatga erishishning  m aqsadga  m u vo fiq   y o lla r in in g  
individual  tizim i  tushuniladi.
1.  T e m p e r a m e n t   d e g a n d a   S iz  n im a n i t u s h u n a s i z ?
2.  T e m p e r a m e n t  q a n d a y  tiplarga b o ‘lina di?
3.  X olerik t e m p e r a m e n t  tipi  q a n d a y  x u s u s i y a tg a  ega?
4.  S angvin ik  tipiga t a ’rif b e r a  olasizmi?
5. T e m p e r a m c n t n i n g  b o s h q a  tip la rin i  i z o h l a b   bering.
6
.  T e m p e r a m e n t d a  tarb iy ala n u v ch a n lik  x u su siy ati  m a v ju d m i?
H ayot  k ech irib ,  faoliyat  k o‘rsatayotgan   har  qanday 
shaxs  o ‘ziga  x o s  individual  psixologik  xususiyatlari  bilan 
boshqalardan  ajralib  turadi,  bular  u n in g  xarakter  xislatla- 
rida  o ‘z  ifodasini  topadi.  Xarakter  tu sh u n ch a si  yu n on ch a 
so ‘z   b o'lib , 
„Charakter“  bositgan  tamg‘a  yoki  qiyofa,  xisiat
, 
degan  m a'n on i  anglatsa-da,  lekin  u  p sixologiyad a  torroq 
m azm unda qoMIaniladi.  Shu bois  insonning barcha individual 
xususiyatlarini  xarakter  xislati  tarkibiga  kiritib  b o lm a y d i, 
ch u n o n ch i,  aqlning  tiyrakligi,  topqirligi,  xotiran in g  barqa- 
rorligi,  k o‘rishning  o ‘tkirligi,  idrokning  tan lovch an ligi  sin­
gan  individual-psixologik xususiyatlar bunga yorqin  misoldir.
Psixologiya  fanida  xarakterga  tu rlich a  ta ’rif berilishiga 
qaramay,  u nin g  asosiy  belgilari  m oh iyatan   o 'za ro   m uvofiq 
tushadi.  M asalan,  shaxs xulqining tipik usullari  bilan  b o g ‘liq
Tekshirish  uchun  savollar
X A R A K T E R
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

faoliyat,  m u o m a la   va  nuinosabatda  n am oyon   b o ‘luvchi  va 
m u ja s s a m la s h u v c h i  barqaror  in d iv id u a l  x u su siy a tla r i 
m ajm uasi  xarakter  deyiladi.  Shaxsning  tabiatga, jam iyatga, 
o ‘ziga,  tu rli-tu m an   ashyolarga  m unosabati  uning  asosiy  va 
m u h im   b elgisi  hisoblanadi.  O datda,  shaxsning  m u n osa- 
batlari  xarakter  xislatlarining  individual  o'ziga  xos  xususi- 
yatlarini  ikki  xil  yo'sin d a  aniqlash  im koniyati  bor.
1.  S h ax s  xarakterining  xususiyati  ro‘yobga  chiqadigan 
har  q an d a y   vaziyat,  sharoit,  h olat,  m uhit  hissiy  k ech in - 
m alarn in g  o ‘ziga  xos xislati  uning  m unosabatlariga  b o g iiq . 
M isol  u c h u n ,  ishlab  chiqarishga  yaqinda  kelgan  A .B .  ning 
xarakter  xislati  m ana  bunday  ro‘yobga  chiqadi:  korxona, 
ja m o a d a   o ‘zin i  noxush  sezadi,  m a ’yus,  tortinchoq ,  rahbar 
va  ham kasblaridan  c h o ‘chiydi,  xon ad on id a  (m ahallada)  va 
tengd osh lari  davrasida  k o‘tarinki  ruhda,  kayfiyati  a ’lo,  ular 
bilan  m u n osab ati  iliq,  vaqtichog*,  o ‘zin i  erkin  his  qiladi  va 
atrofdagilarga yaqin  tutadi.  Ushbu  hodisani  to ‘g lri  baholash 
u ch u n   A .B .n in g   xarakter  xislatlarini  aniqlash  va  u nin g 
n a m o y o n   q ilg a n   harakatlari,  q iliq larin i  tasvirlash  bilan 
ch ek lan ib   q o lm a y ,  balki  bir nechta  holatdagi  hissiy  k ech in - 
malari  h a m d a  voqelikni  puxta  tahlil  qilib  ko'rish  lozim .
2.  H ar  q an d ay  favquloddagi  va  tipik  holatdagi  hara- 
katning sifatlari  ham da  individual  o 'zig a  xos usullari  shaxs­
n in g   m u n o s a b a tla r ig a   b o g liq d ir .  J u m la d a n ,  y u q o rid a  
keltirilgan  m isold a  A .B .  ning  xarakteri  uning  o'zin i  ish- 
xonada h a m d a  mahallada  tutishida  o ‘z ifodasini  topadi.  Shu 
bilan  b irga,  xarakterning  xislati  h isob lan m ish   m e h n a t- 
sevarlik:  a )  m e h n a t  in son ga  rohat  tu y g ‘usi  keltirishida, 
ishsizlikdan  afsus chekishida;  b)  atrof-m uhitdagi  narsalarga 
diqqatini  c h a lg ‘itm ay,  vaqtni  behuda sarflamay,  vujudi  bilan 
vijdonan  m e h n a t qilishida  ro'yobga chiqadi.
3.  S h axs  harakatlarining sifati  va  ularning oq ilon a usul­
lari  nafaqat u n in g  munosabatlariga aloqador,  balki  insonning 
iro d a si,  h is s iy o ti,  d iq q a ti,  aq liy   sifatlariga  yoki  psixik  
jarayon larn in g  individual  xususiyatlariga  ham   b o g liq d ir . 
C h u n o n c h i,  in son n in g  k olzga  tashlanadigan  tirishqoqligi, 
puxtaligi  faqat  m ehnatga  ijobiy  m unosabatida  aks  etm ay, 
balki  b o sh q a   om illarga  ham:  a)  diqqatini  bir  yerga  to'p lay 
168
www.ziyouz.com kutubxonasi

---