O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi


ega;  2) sharoitga  b og'liq   holda  odam lar va  hayvonlarda  bir



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə76/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   72   73   74   75   76   77   78   79   ...   145

ega;  2) sharoitga  b og'liq   holda  odam lar va  hayvonlarda  bir 
q o ‘z g ‘o v ch ig a  
ja v o b a n   x ilm a -x il  s te r e o tip   x u su siy a tli 
reaksiyalar  tizim i  vujudga  kcladi;  3)  fu n k sio n a l  holatlar 
har ikkalasida ham   barqaror va d oim iy xu susiyat  kasb etadi. 
B u n d a   fu n k s io n a l  h o la tla r   lio sil  b o ‘l i s h i n in g   ta sh q i 
om illariga  asoslan ib ,  xarakter  xislatlari  sh a k lla n ish in in g  
fiziologik sharoitlaridan biri  —  ko‘chish  m e x a n izm i  asosida 
d inam ik stereotiplar vujudga  kcladi.
Xarakter  xislatlarining  dinam ik  stereotip larga  b o g liq  
nerv  sistem asi  sh artli  reflektor  fu n k sio n a l  h o la ti  b ilan 
shaxsning sharoitga turlicha m unosabatiga b o g liq d ir .  M asa- 
lan,  tajribaga  ko'ra,  tekshiriluvchining  m u n osa b a ti  o'zgar- 
tirilsa,  unda  nerv jarayonlarining  q o ‘zg ‘a lu v ch a n lig i,  hara- 
k a tch a n lig i,  t o ‘x ta lish i  k u ch a y a d i,  d e m a k ,  nerv  siste - 
m asining funksional  holati o ‘zgaradi.  S h u n d ay   q ilib,  xarak­
ter  xislatlarining  asosi  -   k o ‘chish  m e x a n iz m i  insonlarda 
hayvonlarnikidan  keskin  farqlanadi,  ch u n k i  u n d a  ikkinchi 
signal  sistem asi  n ihoyatda  m uhim   ah am iyat  kasb  etadi.
Xarakter  xislatlarn in g  n a m o y o n   b o ‘ lish i  b ilan   nerv 
siste m a si  q iy o sla n sa ,  u  h o ld a   b ir in c h is in in g   r o ‘y ob ga 
ch iqish i  o 'zgach a  fiziologik   sharoitga  asoslan ish i  m um kin. 
S o b iq   Ittifo q   p s ix o lo g iy a s id a   t a ’k id la n is h i c h a ,  nerv 
sistem asi  u m u m iy   tip in in g   zid  xu su siy a tla ri  p six o lo g ik  
jihatdan  zid  harakat  usullariga  m os  tu sh adi.  B .M .T ep lov , 
V .S.M erlin,  E .A .K lim ovlarning tadqiqotlarida  o lqish,  sport 
va  m ehnat  faoliyatlarida  harakat  u su lla rin in g   individual 
farqlari  an iq lan gan .  Shu  b ois,  xarakter  xislatlari  paydo 
boM ishning  o ‘z g a c h a   fiz io lo g ik   sh a ro iti  n erv  sistem a si 
u m u m iy tip inin g xususiyatlari  hisoblanadi.  M a ’lum ki,  nerv 
sistem asining u m u m iy tipi  — bu  tem p eratu ran in g  fiziologik 
asosi  ham dir.  S h u n in g   u ch u n   te m p era m e n t  tipi  xarak- 
terning individual  o ‘ziga xos xislatlarining ro'yobga chiqishi- 
dagi  m uhim   p sixologik  shartlaridan  biri  b o l i b   hisoblanadi.
I.P .Pavlov  tajribasining  k o krsatishicha,  m u ayyan   tizim da 
tashqi  ta'sir  barqaror  b o lg a n d a   nerv  sistem a si  u m u m iy 
tip in in g   xu susiyatlariga  taalluqli  d in a m ik   s te r e o tip n in g  
shakllanishiga  qulaylik  vujudga  keltirishi  y o k i,  aksincha, 
xalaqit  berishi  m um kin.
www.ziyouz.com kutubxonasi


X arakter  tuzilishi  va  xususiyatlari
S h a x s n in g   xarakter  tu z ilish i  turli  xu su siy a tla rn in g  
tasod ifiy  y ig ‘indisidan  iborat  em as,  balki  o ‘zaro  bir-biriga 
b og'liq ,  h a tto   tob e  yaxlit  tizim dan  tarkib  topadi.  Xarakter 
x is la tla r in in g   m u a y y a n   q ism id a n   xab ard o r  boM ishlik 
notan ish larin i  tashxis  qilish  im koniyatini  yaratadi.  M isol 
u ch u n ,  sh ax sn in g   shuhratparastligi  m a ’lum   b o‘lsa,  uning 
k o‘ngli  qoraligi  yuzasidan  taxm in  qilish  mumkin  yoki  inson 
k am tar,  m o ‘m in ,  yu vosh   x u su siy a tli  b o klsa,  albatta  u 
ko‘n g ilc h a n   ekanligi  k o‘n gliniizdan  o'tadi.
O d atd a,  psixik  xususiyatlarning  o ‘zaro  b o g ‘liq  tizim i 
s im p to m o k o m p le k s la r   (o m illa r )  d e y ila d i. 
„Simptom" 
y u n o n c h a  
symptoma
  — 
belgi,  mos  tushish,
  lo tin c h a   — 
,kompleks“ aloqa,  majmua
  degan  m a ’no  anglatadi.  M iso! 
u c h u n ,  q a r a m a -q a r sh i  s im p to m o k o m p le k s la r   h a q id a  
m u loh aza  yuritadigan  b o ls a k ,  u  h old a  insonlarda  bu  tizim  
o ‘zig a   is h o n is h ,  o ‘zidan  m ag‘rurlanish,  m aq tan ch oq lik , 
o ‘zb ilarm on lik ,  urishqoqlik,  kek  saqlash  kabilarbirikm asida 
y u z a g a   k e la d i.  B o sh q a   to ifa d a g i  sh a x sla r  o ‘z la r in in g  
k am tarin ligi,  k o ‘ngilchanligi,  iltifotliligi,  dilkashligi,  haq- 
q on iyligi  bilan  ajralib  turadilar.  V oqelikka  shaxsning  bir xil 
m u n osab a ti  xarakter  xislatlarining  o ‘zaro  bir-biriga  b o g ‘- 
liqligini  bildiradi.
S h a x s n in g   m u n osab atlarin i  aks  ettiru vch i  xarakter 
xislatlarini  q on u n iy ravishda  to‘rtta tizim ga ajratish  mumkin:
1 .J a m o a g a   va  b a ’zi  bir  in so n la r g a   m u n o sa b a tn i 
ifo d a lo v c h i  xususiyatlar:  y axsh ilik ,  m eh rib o n lik ,  talab - 
ch an lik ,  takabburlik  va  boshqalar.
2.  M e h n a tg a   m u n osab atlarn i  m u jassa m la sh tiru v ch i 
x u su siy a tla r :  m e h n a tse v a r lik ,  d a n g a sa lik ,  v ijd o n lilik , 
m as’u liy atlilik ,  m as’uliyatsizlik  kabilar.
3.  N arsalarga  m unosabatni  aks  ettiruvchi  xususiyatlar: 
o zo d a lik ,  ifloslik ,  ayash,  ayamaslik  va  hokazo.
4.  S haxsn ing o ‘ziga munosabatlarini  ifodalovchi xislatlar: 
iz z a tta la b lik ,  shuhratparastlik,  m ag'rurlik,  takabburlik, 
d im o g 'd o rlik ,  kam tarinlik,  sam im iylik  va  boshqalar.
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   72   73   74   75   76   77   78   79   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə