O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

ozgina  kuchi  (ularning  quyi  chegarasi),  ehtiyojlar  qondir- 
m asligining  sezilar-sezilm as  darajasi  (shaxsga  ruhiy  azob 
beruvchi)  m ujassam lashadi.
2. 
Reaktivlik.
  Bu  to'g'rida  aynan  bir xil  kuch  bilan  ta'sir 
etuvchi  tashqi  va  ichki  taassurotlarga  shaxs  qanday  kuch 
bilan em otsional  reaksiya qilishiga qarab munosabat bildiriladi. 
R eak tivlik n in g  yorq in   ro‘yobga  c h iq is h i—cm otsion a llik , 
ta ’sirlanuvchanlikning  ifodalanishidir.
3. 
Faollik.
  Bu  borada  inson  qanday faollik darajasi  bilan 
tashqi  o la m g a   t a ’sir  k o ‘rsatishi  va  m aqsadlarini  am alga 
oshirishda  ob yek tiv  hamda  subyektiv  qarama-qarshiliklarni 
faollik bilan  yen gish iga  qarab  fikr yuritiladi.
1. 
Reaktivlik
 bilan 
faollikning o'w ro
  munosabati.  Bunda 
odam ning  faoliyati  ko‘p jihatdan  nim aga b og‘liqligiga qarab, 
ch u n o n ch i  ta so d ifiy   tarzdagi  tashqi  va  ichki  sharoitlarga 
(kayfiyatga,  favquloddagi  hodisalarga)  yoki  maqsadlarga, 
ezgu  n iyatla rga,  x o h ish -in tilish larga  k o ‘ra  fikr  bildirish 
nazarda tutiladi.
2. 
Reaksiya  tempi.
  Bu  turli  xususiyatli  psixik  reaksiyalar 
va  ja r a y o n la rn in g   k ech ish   tezlig ig a ,  b in ob a rin ,  harakat 
tezligiga,  nutq  sur’atiga,  farosatlilikka,  aql tezligiga asoslanib 
xulosa chiqariladi.
3. 
Harakatlarning silliqligi
 va  unga  qaram a-qarshi  sifat 
rigidlik  (q o tib   q olgan lik ),  shaxsning  o ‘zgaruvchan  tashqi 
taassurotlarga  q anchalik  yengillik va ch a q q on   m uvofiqlashi- 
shiga  (silliqlik  bilan  m oslashishga),  shuningdek, uning xatti- 
harakatlari  q a n c h a lik   sust  va  q o tib   q o lg a n lig ig a   b ah o 
berishdan  iboratdir.
4. 
Ekstravertirovanlik
  va 
intravertirovanlik.
  Shaxsning 
faoliyati  va  reaksiyasi  ko'pjihatdan  n im a la rg a b o g ‘liqligiga, 
c h u n o n c h i,  fav q u lo d d a g i  tashqi  taassurotlarga  (ekstra­
vertirovan lik )  y o k i  aksincha,  tim solla rga,  tasaw urlarga, 
o ‘tish  h a m d a  kelajak  bilan  uyg‘u nlashgan  m ulohazalarga 
(intravertirovanlik)  taalluqligiga  asoslangan  holda  m u n o ­
sabat  ifodasidir.
Sangvinik—
 ju d a  faol,  har bir  narsaga  ham   qattiq  kula- 
veradi;  y o lg ko n   dalillarga jahli  chiqadi.  Atrofdagi  narsalar, 
m a'ruzalar  d iq q a tin i  tez jalb  etadi.  In io-  ishoralarni  ko'p
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

ishlatadi,  chehrasiga  qarab  kayfiyatini  an glab   olish  qiyin 
em a s.  Juda  s e z g ir   boM ishiga  q a r a m a y ,  k u c h s iz   t a ’sir 
(q o ‘z g ‘atu vch ilar)  ni  seza  olm a y d i,  se r g ‘ayrat,  ishchan , 
toliqm as.  Faollik  bilan  reaktivlik  m u n osabati  m uvozanatda, 
intizom li,  o ‘zini  tiya  biladi,  boshqara  o la d i.  Xatti-harakati 
j o ‘sh qin ,  nutq  sur’ati  tez,  yangilikni  tc z   payqaydi,  aql- 
idroki  tiyrak,  to p q ir ,  q iziq ish lari,  k a y fiy a ti,  in tilish lari 
o ‘zgaruvchan.  K o ‘n ik m ava malakalami  tez egallaydi.  K o‘ng- 
li ochiq,  dilkash,  m uloqotga tcz kirishadi.  Fantaziyasi  yuksak 
darajada  rivojlangan:  tashqi ta'sirlarga  hozirjavob va  hokazo.
Xolerik
—sust  senzitivlik  xususiyatiga  eg a .  Juda  faol  va 
reaktiv.  K o'pincha  reaktivligi faollikdan ustun  keladi.  Betoqat, 
serzarda,  tin im siz.
Sangvinikka  qaraganda  silliqroq,  lek in   k o‘proq  qotib 
qolgan.
Q iziqishlari,  intilishlari  barqaror,  xatti-harakatlarida 
q a f iylik mavjud.  Biroq diqqatni bir joyga to'plashda qiynaladi. 
N u tq   sur'ati  te z   va  hokazo.
Flegmatik —
 sentizivligi  sust,  h is-tu y g ‘u si  kam  o ‘zga- 
ruvchan,  shunga  k o ‘ra  bunday  shaxsni  k uldirish,  jahlini 
chiqarish,  kayfiyatini  buzish  qiyin.  K o ‘n g ilsiz  h odisa,  xavf- 
xatar  haqidagi  xabarga  xotirjamlik  bilan  m u n osabatd a  b o ‘- 
ladi.  V azm in,  kamharakat.  Im o-ish orasi,  m im ikasi  k o kzga 
yaqqol  tashlanm aydi.  Lekin  serg‘ayrat,  ish c h a n ,  faol,  ch i- 
dam li,  m atonatli.  N u tq   va  harakat  sur'ati  sust.  Farosati 
kamroq.  D iqqatni  t o ‘plashi  osoyishta.  D iq q atn i  ko'chirish 
qiyin.  intravertirovanlashgan,  kam gap,  ich im d a g in i  top. 
Yangilikni  qabul  qilishi  qiyin.  T ashqi  taassurotlarga  sustlik 
bilan javob  beradi.
Melanxolik
—sentizivligi  yuksak.  T o rtin ch o q ,  g ‘ayratsiz. 
A razchan,  xafaqon.  Jim gina  yig'layd i,  kam   kuladi.  Q at’iy- 
ligi  va  m ustaqilligi  zaif.  T ez  toladi.  O rtiq ch a  ishchan   em as. 
Diqqati  beqaror.  H is-tu yg‘usi  sust  o'zgaradi.  Rigid.  Inte- 
ravertirovanlashgan.
Psixologik  m a ’lum otlarning  k o'rsatish ich a ,  irsiyat  va 
tu rm u sh   s h a r o itla r i  te m p e r a m e n t  tip la r i  o ‘rta sid a g i 
tafovutlarning  sababchisidir.  S hu n in g u ch u n   irsiy-flziologik
165
www.ziyouz.com kutubxonasi

---