O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

O miya apparatiga o ‘tadi.
V estibuiator  sezgirlik  apparati  k o ‘rish  bilan  bevosita 
aloqada b o l i b ,   fazoni  m o ‘ljallash ja ra y o n id a   ishtirok etadi. 
Masalan,  a v to m o b iln in g   y o ‘ldan  o'tishi  (qatnovi),  qalin 
o ‘rm onni  kesib o ‘tish  payti va hokazo.  Xuddi  shunday holat 
uchishda  h a m   yu z a g a   kelishi  m um kin.  Patologiya  holatida 
ha m   xuddi  s h u n d a y  jarayonga  duch  kelinadi.
Ekstroretseptiv  sezgilar  modallikdan  (5  tad a n )  tash- 
qarisi  interm od al  nospetsifik  sezgi  turkum lariga  ajratiladi. 
Masalan,  eshitish  a ’zosi  orqali  bir soniyada  1 0 — 15  tebra- 
nishni  sezish  m u m k in ,  lekin  quloq  bilan  emas,  balki  suyak- 
lar y o rd am id a  (m iy a   qopqog'i,  tirsak,  tizza  uchlari  orqali) 
payqash  — vibratsiya  sezgirligi  deyiladi.  M asalan,  karlar- 
ning  to v u sh la rn i  id ro k   qilishi,  p ian in o n i  ushlab  turish, 
pol yoki  m eb eln ing harakati  kabilar.  O datda,  vibratsion sez­
girlik interm odal sezgi deb ham nom lanadi.  Interm odalning 
boshqa bir k o ‘rinishi  m a n a  bunday holatda nam oyon bo ‘ladi:
a)  hid,  t a ’m  va  m a z a  sezgilarida;
b) o ‘ta  ku chli  tov ushd a,  okta  yorug‘likda;
d) tric h em in a l,  y a ’ni  uch  xil  t a ’sirning  uygkunlashgan, 
integrativ  holati  va  shu   kabilarda.
Sezgining  o ‘ziga  xos  b o lm a g a n   shakli  — term ing  foto 
sezgirligi,  y a ’ni  ranglarning  nozik jilolarini  ajratish  hamda 
q o ‘l  uchlari  b ilan   sezish  orqali  ro‘yobga  chiqadi.  Terining 
foto  sezgirligi  A .N .L e o n ty e v   t o m o n i d a n   k a sh f  qilingan 
b o ‘lib,  bu  n a rsa   k o kpgina  holatlarga  o q ilo n a   yondashish 
imkoniyatini v u ju d g a  keltiradi.  Ushbu  kashfiyot q o ‘l uchiga 
yashil  va qizil  rangli  yorugMik yuborish  orqali  dunyo yuzini 
ko ‘rgan.  Rang  signallarining  og‘riq  q o ‘zg‘atuvchilar  bilan 
munosabati  qiyosiy jih a td a n   olib  qaralganda,  insonni  faol 
m o lj a l   olish  j a r a y o n id a   uning  q o l   uchi  terisiga  kelib  tu- 
shadigan  ran g -n u rla rin i  farqlashga o ‘rgatish  m u m k in   ekan.
Psixologiya fanida terining foto sezgirligining tabiati  hali 
yetarli  darajada  o krganilmagan.  Shunga  q a ram ay,  talamitik 
sistema va p o ‘stloq ostining qo‘zg‘alganida asab tizimi hamda 
teri  e k to d e r m l a r i d a n   kelib  c h iq q an   va  atrofga  yoyilgan 
rud im entlar—y o r u g klik sezish elem entlari  maxsus sharoitda 
muvaffaqiyatli  h a ra k a t  qiladi.  K o ‘p in ch a   „oltinchi  tuyg'u,
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

hissiyot“  sharofati bilan  insonning  ,,m a s o fa “ ni  sezishi,  k o ‘r 
od am lard a  to'siqn i  his  qilishi  ushbu ja r a y o n   u c h u n   yorqin 
misol  b o ‘la  o la d i.  E h tim o l,  y u z   t e r i s i n i n g   issiq  havo 
to'lqinlarini  idrok  qilish,  t o ‘siq  o ralig‘ida  m avjud  b o ‘lgan 
to v u s h   to M q in la r in i  o ‘zida  a k s   c t t i r i s h   t e r i n i n g   foto 
sezgirligini  ilmiy jih a td a n   izohlashga  m u a y y a n   asos  b o ‘lib 
xizmat  qilishi  m u m k in.
Sezgilarning  umumiv  qon u n iy atlari  va  sezgirlik
Sezgilar  o ‘zlariga  adekvat  m o s  b o 'lg a n   q o kzg‘atuvchi- 
larni  aks  e ttirish  shakllaridan  biri  h i s o b la n u v c h i  bilish 
jarayonidir.  K o ‘rish sezgisining adekvat q o ‘zg‘atuvchisi  havo 
t o iq i n i   uzunligi  380  dan  770  m illim ik ro n   diapazondagi 
clekîrom agnit  nurlanishidan  iboratdir.  Bu  elektrom agnit 
nurlanishlar  k o ‘rish  analizatorlarida  k o ‘rish  sezgisini  vu- 
j u d g a   k e lt ir u v c h i   a sab  j a r a y o n i g a   a y l a n a d i .   E sh itish  
sezgilarining  te b r a n is h   chastotasi  16  d a n   20000  g acha 
b o 'lg an   tovu sh   t o ‘lqinlari  t a ’sirining  retse ptorla rida   aks 
etishidir.  Taktil  sezgilari  mexanik  q o ‘zg‘a tuvchilarning teri 
yuzasidan ta'siri  natijasida hosil b o ‘ladi.  Karlar uchu n alohida 
ahamiyatga  ega  b o ‘lgan  tebranishni  aks  ettirish  sezgilari 
n arsalarning  tebranishlarini  in 'ik o s   qilish  orqali  yuzaga 
keladi.  Boshqa  turdagi  sezgilar  h a m   o ‘zlarin ing   maxsus 
q o ‘zg‘atuvchilariga  egadirlar.  Lekin  sezgilarning  turli  k o ‘- 
rinishlari  faqat  o ‘zlariga  xosligi  bilan  e m a s ,  balki  um um iy 
xususiyatlari bilan  h am  tavsiflanadilar.  Sezgilarning ana shu 
xususiyatlariga  y a n a   sezgi sifatlari, jadalligi,  davomiyligi  va 
fazoviy lokalizatsiyasi  ham  kiritiladi.  Sifat  m azku rsezgining  
asosiy  xususiyati  b o l i b ,   uni  boshqa  sezgi  turlaridan  farq- 
laydi  va  u  sezgi  turi  chegarasini  o ‘zgartiradi.  M asalan, 
eshitish  sezgilari  tovushning  balandligi,  tem bri,  qattiqligi 
bilan  farqlanadi,  k o ‘rish sezgilari esa  ran glarning quyuqligi, 
jilosi,  tovlanishi,  toni  va  shu  kabilar  bilan  ajralib  turadi. 
Sezgilarning  sifat jihatidan  k o ‘p  turliligida  m ateriya  hara- 
kati  shakllarining  turli-tum anligining  aks  etishidir.
Sezgilarning jadalligi ularning m iqd o riy  tavsifidan  iborat 
b o 'lib ,  u  t a ’sir  qilayotgan  q o ‘zg‘a t u v c h i n i n g   kuchi  va 
retseptorning  funksional  holati  bilan  belgilanadi.
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

Sezgilarning  davomiyligi  ularning  vaqtinch a  ekanligi 
bilan  ifodalanadi.  Sezgilarning davomiyligi  ham   sezgi a ’zo- 
larin in g  f u n k s i o n a l   holati  b ilan ,  s h u n in g d e k ,  q o kzg‘a- 
tuvchining t a ’sir qilish vaqti hamda jadalligi bilan o ‘lchanadi.
Q o ‘zg‘atuvchi  sezgi asosiga t a ’sir k o ‘rsatishi bilan darhol 
sezgi  hosil  b o l m a y d i ,   balki  u  bir  q a n c h a   daqiqadan  keyin 
vujudga keladi.  A na shu qisqa vaqt sezgining latent (yashirin) 
davri  deb  a taladi.  Latent  davri  sezgi  turlariga  qarab  har xil 
fursatda kechadi.  Masalan, taktil sezgilari  uchun  latent davri 
130 millisoniya,  og'riq sezgilari  u c h u n  esa 370 millisoniyaga 
to ‘g ‘ri  keladi,  m a z a - t a 'm   sezgisi  esa  til  yuzasiga  ta'sir  etil- 
gandan so ‘ng 50 millisoniyagacha vaqt oralig‘ida hosil b o ‘ladi.
Q o ‘zg‘atuv ch i  t a ’sir k o ‘rsata  boshlashi  bilan  q o lzg‘alish 
hosil  b o ‘lm a g a n id e k ,  q o ‘zg‘atu v c h in in g   t a ’siri  t o ‘xtagan 
zahoti  sezgi  h a m   y o ‘qolmaydi.  V a h o la n k i,  sezgilarning 
in ersiy a si  ( s e z g i la r n i n g   s a q la n is h i)   t a ’s ir id a n   keyingi 
hodisasi  d e b   ataladigan  narsada  n a m o y o n   b o ‘ladi.
K o ‘rish  sezgisi  muayyan  inersiyaga  ega  bo ‘lib,  ko'rish 
sezgisining  ta'siri  to'xtashi  bilan  d arh ol  y o ‘qolib  ketmaydi. 
Q o ‘zgka tu v c h in in g   ta'siri  izi  k e tm a-k et  keluvchi  obrazlar 
deb ataladigan  hodisa sifatida saqlanib qoladi.  Psixologiyada 
ko‘zning t o ‘r pardasida  rangni  sezadigan  u c h   xil  xususiyatli 
elem ent  b o r  d e b  taxm in qilinadi.  Q o ‘zg‘aIish jarayoni  hosil 
b o l g a n d a ,  u la r toliqadi  va sezgirligi  a n c h a   kamayadi.  Qizil 
rangga qa ra b  turganim izda ko‘z t o ‘r pardasidagi  qizil  rangni 
qabul  q i lu v c h i   e le m e n t   b o sh q a la rg a   n isb a ta n   o r tiq ro q  
toliqadi,  s h u n in g   u c h u n   ko‘z  t o ‘r  pardasining  xuddi  shu 
joyiga  qizil  ra n g d a n   so 'n g   oq  rang  t a ’sir  ettirilsa,  qolgan 
ikkita qabul qiluvchi element ortiqroq sezgirlikka ega boMadi 
va  biz  k o ‘z  q a ra sh im izd a   ko‘kish  rangni  k o ‘ramiz.
Eshitish  sezgilari  ham   ketma-ket obrazlarga ega bo'lishi 
m u m k in .  C h u n k i   quloqni  bitiradigan  qattiq  ovoz  yoki  to- 
vush  bilan  birga  yuzaga  keladigan  noxush  sezgi,  ya’ni  bu 
,,quloq“ ning sh a n g ‘illashidir.  Eshitish analizatoriga bir nccha 
soniya  d a v o m i d a   t a ’sir  etadigan  bir  q a to r   qisqa  tovush 
im pulslaridan  s o ‘ng  u lar  tutash  holda  yoki  biroz  pasayti- 
rilgan  ta rz d a   id ro k   qilina  boshlaydi.  Agar bu  tovushlarning 
ta ’sirini  modellashtirish  mumkin bo 'lg and a edi,  ana shunday
www.ziyouz.com kutubxonasi

---