O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə93/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   89   90   91   92   93   94   95   96   ...   145

bir  tekis  k e c h m a s a ,   u  holda  se zu v c h i  e l e m e n t l a r   h a r 
birining  q a n c h a lik   q o ‘zg‘alganligiga  q arab,  rang  sezgilari 
har  xii  n a m o y o n   b o l a d i .
Hozirgi  z a m o n   psixologiyasida  ranglarni  sezish  yolg‘iz 
t o ‘r  p ardasid agi  ja r a y o n la r   bilangina  e m a s ,  balki  miya 
p o ‘stlog‘ida  yuzag a  keladigan  boshqa ja ra y o n la r bilan  harn 
b o g lliq  ekanligi  a n iqla n g an .  Z a m o n a v iy   m a'lu m o tla rg a  
binoan,  tay oq ch alard a  ko‘rish  purpuri degan  maxsus m odda 
borligi  isbotlangan.  K o ‘zga  yorug‘lik  t a ’sir  etganda  ko‘rish 
purpuri  kimyoviy y o ‘l  bilan parchalanib,  tarkibiy qismlarga 
b o ‘linadi  va  m a z k u r   jarayon  k o ‘rish  nervini  q o ‘zg‘atib, 
yorug‘lik  sezgisi  hosil  qiladi,  q o ro n g ‘ilikda  esa  purpur  o ‘z 
funksional  holatini  qayta  tiklaydi.
D) 
Ko ‘rish  sezgilarida 
yuz 
berodigan  maxsus  hodisalar:
1 .R a n g   k o n tra st  (kuchsizlanish  tufayli).
2.  S h a p k o 'rlik .
3.  Rang  ajrata  olmaslik  (traxoma)  —  kunduzi  va  tunda 
yuradigan  h a y v o n la r   shular  ju m lasidand ir.
Eshitish  sezgilari
Eshitish  sezgilarining  vazifasi  tovushlarni  eshitishdan 
iborat.  Bular  m u siq a   va  tu rli-tu m a n  sh ovqinlar  b o lis h i 
m um kin.  O d a td a ,  tovushlar  oddiy  va  m urakkab  turlarga 
ajratiladi,  u larn in g  birinchisi tonlar,  ikkinchisi esa bir necha 
to n d a n   tashkil  topganlaridir.  T o n la rd a n   biri  asosiy  ton 
hisoblanadi  va  to v u s h   balandligini,  k u c h in i  belgilaydi, 
boshqalari  q o ‘shiluvchi  tovushlar  sanalib,  ular  obertonlar 
dcyiladi.  M u siqa  asboblaridan  taralayotgan  tovushlarning 
o'ziga  xosligi  fan   tilida  tembr  deb  a taladi.  H a tto   nutq 
tovushlari  h a m   o h a n g li  tovushlar  (unli  tovushlar)  yoki 
shovqin  to v u s h la rd a n   (undosh  tovushlar)  tashkil  topgan 
b o lad i.
Eshitish  sezgilari  organi  quloq  b o l i b ,   tashqi  quloq 
(quloq  suprasi  bilan   eshituv  yo'lidan  iborat),  o ‘rta  quloq 
(nog‘ora parda va unga yopishgan uchta suyakcha: bolg‘acha, 
sandon  va  u z a n g id a n   tashkil  topgan),  ichki  quloq  (quloq 
labirinti o ‘zaro birlashgan uchta b o'lak d an  tuzilgan). Tashqi 
218
www.ziyouz.com kutubxonasi


q u lo q   h a v o   t o 'lq in la r in i  y i g 'u v c h i   k a rn a y   v a z if a s i n i  
bajaradi.  N o g'ora parda va u n g a  yopishgan suyakchalar h avo  
t o ‘lqinlarini  ichki quloqqa uzatadi.  0 ‘rta quloq  m axsus y o ‘l 
orqali o g ‘iz va burun b o ‘shlig‘i  bilan tutashgan b o l a d i .  Ichki 
quloq nin g  yuqori  qismi  u c h ta   yarim   doira  ka na lda n,  o ‘rta 
qism i  k a m e ra d a n   va  pastki  q ism i  c h ig 'a n o q d a n   ta s h k il 
topgandir.
Ichki quloqning uchala b o 4limi endolimfa nom li  m axsus 
s u y u q l i k d a n   ib o ra td ir .  I c h k i   q u l o q n i n g   a s o s i y   q i s m i  
c h ig 'a n o q d a n   iborat  b o i i b ,   lining  ichida  kortiy  o r g a n i 
m avjud,  u  gum baz  shakliga  ega,  asosida  esa  m e m b r a n a  
joylashgan.  M em brana  uzunligi  qisqarib  boruvchi  elastik 
t o la la r d a n   iborat  b o ‘lib,  u l a r   ta r a n g   to rtilg a n   t u r l a r g a  
0
‘xshaydi,  lining  yuqori  q ism id a   maxsus  ta y o q c h a s im o n  
hujayralar  mavjud  va  ular  kortiy  dugalari  deb  yuritiladi. 
M e m b ra n a n in g   tolalari  e n d o lim fa g a   ingichka  qillari  b o r  
maxsus  hujayralar  y o rd am id a   kortiy  dugalari  orqali  m iy a  
katta yarimsharlari  p o ‘stlog‘ining b o la g ig a  joylashgand ir.
Eshitish sezgilariningfizik sabablari.  Havo t o ‘lqinlarining 
harakati  tufayli  tovush  c h iq a ru v ch i  jism lar  t e b r a n g a n id a  
eshitish  sezgilari  hosil  bo'lad i.  Agarda  musiqaviy  t o v u s h la r  
havo toMqinlarining tekis ritmik  harakatlari  natijasida vujudga 
kelsa,  shovqinlar ularning  n o te k is   harakatlaridan  tu g ‘iladi.
Hid  bilish  sezgilari
Hid bilish sezgilariga hidlarni  his qilish kiradi va ularning 
organi  b u ru n   kovagining  y u q o r i  to m o n i  h iso b la n ib ,  bu  
yerda  hid  bilish hujayralari  h a m d a  sezuvchi  nerv ta r m o q la ri 
joylashgan,  ular  shilliq  p a rd alarda  botib  turadi.
Hidli  m oddalar  sezuvchi  nervni  q o ‘zg‘aydi,  hid  bilish 
markazi  bosh  miya  yarim sharlari  orq a  yuzasining  pastki 
qism ida  mavjud  deb  taxm in  qilinadi.  Hidli  m o d d a la r   h id  
bilish  h u jay ralariga  gaz  h o l a t i d a   t a ’sir  e tib ,  k im y o v i y  
reaksiyalar y o l i   bilan  ularni  q o ‘zgkatadi  (ularning  b a rc h a s i 
bug ‘lanadi va eriydi).  O datda, gaz  holatidagi  hidli  m o d d a l a r  
havo bilan  nafas olish jarayonida burun  kovagiga kirib  keladi, 
natijada  aks  ettirish  holati  hosil  bo'ladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


T a ’m  bilish  sezgilari  shirin,  achchiq,  n o rd o n ,  s h o ‘r 
singari  mazalarni  his qilish  bilan tavsiflanadi.  Ular m uayyan 
tu rk u m g a   kiritilgan  va  kiritilmagan  xilma-xil  turlarga  ega 
b o i i b ,   narsa  va  m o d d a la rn in g   nomlari  bilan  yuritiladi: 
n o n n in g   mazasi,  q o v u n n in g   mazasi  kabilar.
T a ’m  bilish  sezgilari  tilning  yuzasi  va  tan g ia y n in g  
y u m sh o q   qismida  tashkil  topgan.  Tilning  shilliq  pardasida 
m axsus  t a ’m  bilish  s o ‘rg‘ichlari  mavjud  b o i i b ,   ularning 
tark ibid a  tayoqsim on  hujayraiardan  tuzilgan  maxsus  t a ’m 
bilish  „ k u r ta k la r i“  ( , , s o ‘g ‘o n l a r i ‘k)  b o l a d i .   0 ‘ziga  xos 
xususiyatlari,  sifatlari  b ilan   tafovutlanuvchi  t a 'm   bilish 
s o ‘g ‘onlari  til  yuzasida  b ir tekis taqsimlanmaganligi  uchun 
u n in g   o rq a  qismi  a c h c h i q   m azani,  uchi  shirin  m azani, 
chetlari  esa  nord o n   m az a n i  aniq  sezadi,  lekin  uning  o ‘rtasi 
t a ’m  mazasini t o li q  seza olmaydi. T a ’m bilish so‘g‘onlarining 
hujayrali  qismlarida  m axsu s sezuvchan  nervlarning  chekka 
uchlari joylashgan,  u la r ta 'm  bilish  organidagi  q o ‘zg‘alishni 
b o s h   miyaga  uzatib  t u ra d i,  uning  markazlari  hid  bilish 
markazlariga yaqin joyd ad ir.
T a ’m  bilish  sezgilari  moddalarning  kimyoviy  xossalari 
t a ’sirida  hosil  b o l a d i   va  s o ‘g‘onlar  erigan  m o d d ala r  t a ’siri 
ostida q o kzg‘aladi.
H id  va  t a ’m  bilish  sezgilari  o ‘zaro  ch a m b a rc h a s  bog”- 
langan b o i i b ,   kimyoviy m oddalarning ta ’sir etishi  natijasida 
yuzaga  keladi.  A m m o   ularning  bittasi  kontakt,  ikkinchisi 
distant  sezgilar toifasiga  kiradi.
Teri  sezgilari
Teri  sezgilari  tarkibi  tuyush va harorat  turlaridan  iborat 
b o i i b ,   ularning  b u n d a y   nomlanishining  sababi  —  rctsep- 
torla rning  teri  va  o rg an iz m n ing   tashqi  shilliq  pardalarida 
joylashganligidir.
T uyush  sezgilari  ikki  xil  axborotni  qabul  qilish  imko- 
niyatiga  ega b o i i b ,   u larn in g  birinchisi  tegish  va  tarqalishni 
t u y u s h ,  ikkinchisi  esa  silliq  yoki  g ‘a d ir - b u d u m i   tuyush 
bilan  ifodalanadi.  O d atd a, tana a'zosiga narsalaming tegishini 
220
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   89   90   91   92   93   94   95   96   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə