O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə86/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   82   83   84   85   86   87   88   89   ...   145

hodisani  kuzatish  im koni yuzaga  kelardi.  Bu  hodisa tovush 
impulsining  ta 'siri  to 'x tag an id an  keyin  u c h ra y d i  h a m d a  
tovushning impulsi jadalligi va davomiyligiga bogMiq ravishda 
bir necha soniya  m obaynida  davom  etishi  m u m k in .
Boshqa  analizatorlarda  h am   xu ddi  s h u n g a   o lxshash 
hodisalarni  kuzatish  mumkin.  M asalan,  h a ro ra t,  og ‘riq  va 
m aza  sezgilari  h a m   qo*zglatuvchining  t a ’siri  to 'xtagan dan  
so'ng bir n e c h a  soniya oralig‘ida d av o m  etaveradi.
Sezgilaruchun  q o ‘zg‘atuvchining fazoviy lokalizatsiyasi, 
q o ‘zgkatuvchining  fazodagi  o ‘rni  bilan  ifodalanadi.
Distant,  y a 'n i  masofa  retseptori  t o m o n i d a n   amalga 
oshiriladigan fazoviy analiz bizga q o ‘zg‘atuv ch inin g fazodagi 
o ‘rni  haqida  m a 'lu m o t beradi.  Kontakt  sezgilar,  ya'ni  taktil, 
og'riq,  maza  sezgilari  badanning  q o 'z g 'a tu v c h i  t a ’sir  qila- 
yotgan  joyida  yuz  beradi.  Bunda  o g ‘riq  sezgilarining  loka­
lizatsiyasi,  y a ’ni  b a dan da joylashgan  o ‘rni,  taktil  sezgilarga 
qaraganda  badanga  anchagina  tarqalgan  b o l i b ,   u  unchalik 
aniqlikka ega emas.  Bu holatni vanada yaqqol  namoyish qilish 
uchu n  quyidagi  k o ‘nsatkichlarni  keltiramiz:  1  kvadrat  mm 
teriga  nisbatan  barm oqlar  120,  panja  14,  kaft  15,  ko'krak 
29,  peshana  50,  buru n   uchi  100  m arta j o   boMadi.
Lokalizatsiya  psixik  funksiyalarning  b o sh   miya  katta 
yarim sharlari  q o b ig 'id a g i  m u ay y a n   h u j a y r a la r n in g   ishi 
bilan  bog'lanishidir.  Masalan,  k o ‘ruv  a n a liza to rin in g   ishi, 
asosan,  miya  q o b ig ‘i  ensa  qismining  faoliyati  bilan  bog‘- 
langan,  eshitish  analizatorining  ishi  e sa   c h a k k a   boMak- 
larining ishi  bilan,  teri-tuyush  h a m d a  h a ra k a t  analizatorlari 
boMsa,  tepa va e nsa b o llaklarining ishi  b ilan  bog'langandir.
Insonni  q urshab  turgan  a tr o f -m u h itn in g   holati  t o ‘g‘- 
risida  axborot  beruvchi  turli  k o ‘rinishdagi  sezgi  a ’zolari 
o'zlari aks ettirmoqchi boMgan hodisalarga  m uayyan darajada 
sezgir  boMishlari  lozim.  Chunki  sezgi  m a z k u r   hodisalarni 
o z m i-k o 'p m i  an iq ,  ravshan  aks  ettirishi  lozim .  Binobarin, 
sezgi  a'zolarining  sezgirligi  favquloddagi  sha roitd a   ta'sir, 
qilib,  sezgi  jarayoni  hosil  qilish  im ko n iy atiga  ega  boMgan 
minimal darajadagi q o ‘zg‘atuvchi bilan belgilanadi.  Shu bois 
s e zilarli  y ok i  s e z i l m a s   d a r a j a d a   s e z g i  h o s il   q ilu v c h i 
q o lzg‘atuvchining  m inimal  kuchi sezgirlikning quyi  mullaq 
chegarasi  deyiladi.
www.ziyouz.com kutubxonasi


K u c h li  m u tla q   chegaradan  zaifroq  yoki  kuchsizroq 
q o kzgka tu v c h i!a r  quyi  chegaralarni  hosil  qilmaydi,  chunki 
ularning  t a 's i r  kuchi t o ‘g‘risidagi  signallar bosh  miya  p o kst- 
log'iga  b o rib   yetm aydi.  Bosh  miya  p o kstlog‘i  har  bir ayrim 
olingan  ,,p “  m iqdordagi  impulslardan  hayotiy  zaruriysini 
tanlab,  s o ‘ng  qabul  qilib  oladi.  S h u n in g   bilan  birga,  miya 
p o kstlogki  o kz  q o ‘zg‘atuvchanlik  chegarasini  oshirish  yo'li 
bilan  hosil  qilingan  barcha  q o kzg katuvchilarni,  ju m lad a n , 
ichki  a ’z o la r d a n   keladigan  impulslarni  ham   ushlab  qoladi. 
Vujudga  k elgan  b unday  holat  biologik jih atdan  maqsadga 
muvofiqdir.  C h u n k i, bosh miya katta yarimsharlari  p o lstlog‘i 
b a rc h a   k e la y o tg a n   impulslarni  q a bu l  qilib  oladigan  va 
ularn in g   h a m m a s ig a   javob  reaksiyasini  biïdira  oladigan 
o rgan izm ni  t a s a w u r   qilishimiz  m u m k in   emas.  M a'lum ki, 
bosh  m iya  katta  yarimsharlarining  p o ‘stlog‘i  organizmning 
hayotiy  m an faatlarin i  m uhofaza  qilib  turadi,  shuningdek, 
o kz  q o ‘z g ‘alish  chegarasini  oshirish  bilan  faollashmagan 
impulslarni  p o kst!oq  ostiga, ya’ni  quyi  markazlarga  uzatadi, 
natijada  o r g a n iz m  ortiqcha  reaksiyalardan  xaios boMadi.
T eksh irish larnin g  ko'rsatishicha,  po'stloqosti  impuls- 
lari  o r g a n iz m   u c h u n   befarq  emas.  Masalan,  tashqaridan 
t a ’sir  q i l a y o t g a n   x u ddi  a n a  s h u   k u c h s iz   p o 's tl o q o s ti  
q o kzg‘a tu v c h ila r  bosh  miya  katta yarim sharlari  p o kstlogkida 
dom inant o kc h og‘iniyuzagakeltiradi  va  gallutsinatsiya  hamda 
„ s e z g i la r n in g   a ld a n is h ig a “  s a b ab   b o ‘ladi.  K asallangan 
o d a m la r   quyi  chegaradagi  tovushlarni  miyaga  o ‘rnashib 
qolgan  t o v u s h l a r t o ‘pIami  sifatida  qabul  qilishlari  m um kin; 
kuchsiz  y o r u g ‘lik  nuri  har  xil  gallutsinatsiya  k o ‘rish  sezgi- 
lari  hosil  qilishi  mumkin; terining kiyimga tegishidan vujudga 
kelgan  taktil  sezgilar  n o to ‘g‘ri  o ‘tkir  teri  sezgilarini  yuzaga 
keltiradi.
Sezgilarning  quyi  chegarasi  m az k u r  analizatorlarning 
m utlaq  sezgirligi  darajasini  aniqlaydi.  M utlaq  sezgirlik  bilan 
sezgi  chegaralarining  m e ’yori  o krtasida  teskari  mutanosiblik 
mavjud;  sezgi chegarasining m e’yori qanchalik  kichik bo ‘lsa, 
mazkur analizatorlarning sezgirligi shunchalik yuksak b o kladi.
M a z k u r   m unosabatni  quyidagicha  ifodalash  mumkin:
www.ziyouz.com kutubxonasi


E — sezgirlikni,  P — q o ‘zg‘atu v chinin g  t a ’sir chegarasi 
m e ’yorini  anglatadi.
Insondagi  hid bilish bitta hujayrasining chegarasi tegishli 
hid  tarqatuvchi  m o ddala r u c h u n   8  m o le k u la d a n   oshmaydi, 
m aza  yoki  t a ’m  sezgisini  hosil  qilish  hid  sezgisini  yuzaga 
keltirishga  q a ra g a n d a   25000  marta  k o 'p r o q   harakat  talab 
qilinadi.
Insonda  k o ‘rish  va  eshitish  an aliza to rla rin in g  sezgirligi 
ju d a  yuksakdir.  S.I.Vavilovning fikricha,  k o ‘z t o ‘r pardasiga 
2 — 8  kvant  y o r u g li k   tushsa,  u  holda  k o ‘rish  hodisasi  yuz 
beradi.  Shu sababdan  to lla qoro ng ‘ilikda y o n g a n   sham ni  27 
km  masofadan  k o ‘ra olish  m um kin.  Biroq n a rsa  tekkanligini 
sezish  u c h u n   ko 'rish  va  eshitishga  q a ra g a n d a   100 —  10000 
ml.  marta ortiq energiya kerak b o ‘ladi.
A n a liz a to r la r   sezg ilarnin g   y u q o ri  c h e g a r a s ig a   h a m  
egadir.  B ilin ar-b ilin m asqo 'zg 'ov ch idan  sezgi  hosil qiluvchi 
minimal  kuchga ega b o ‘Igan qo'zg'atuvchining yuksak darajasi 
mutlaq  chegara  deyiladi.  Retseptorlarga  t a ’sir  qilayotgan 
q o ‘zg‘atu v c h in in g   kuchini  y an a d a   o r tib   b o rish i  retsep- 
torlardan  faqat  o g 'riq   sezgisini  yuzaga  keltiradi.
M utlaq chegaraning m e ’yori sharoitga q a ra b  o'zgaradi: 
inson  faoliyatining  xususiyatlariga,  u n in g   yoshiga,  retsep- 
torlarn in g  fu nksional  holatiga,  q o ‘zg‘a tu v c h i n in g   kuchi 
ham da davomiyligiga b o g liq   holda o ‘zgarishi  m um kin.
Sezgilar  o ‘rtasida  yuzaga  keladigan  farqni  hosil  qilish 
ikki  q o 'z g ‘atuvchi  o ‘rtasidagi  m inim al  farqni  farq  ajratish 
chegarasi deb ataladi.  Nem is fiziolog olimi V e b e r od a m n in g  
o 'n g   va  chap  q o l id a g i   ikkita  narsadan  o g ‘irro g lini  aniqlay 
olish  qobiliyatini  tekshirib,  shunday  xulosaga  keladi:  farq 
ajratish  sezgirligi  m utlaq  xususiyatga  e g a  b o l m a y ,   balki 
nisbiy  xususiyatga  egadir.
Masalan,  100 g.  13,  42 gram m  
¡000 g.  33,  3  gram m
S h u n d a y   qilib,  dastlabki  q o ‘z g ‘a tu v c h i n in g   m e ’yori 
qan chalik  katta  b o ‘lsa,  d e m a k ,  q o 's h i m c h a   q o lzg‘atuv- 
chining  m e ’yori  h a m   shunchalik  k o ‘p  b o ‘lishi  lozim:
1)  ko'rish  analizatori  u c h u n   1/100;
2)  eshitish  analizatori  u c h u n   1/10;
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   82   83   84   85   86   87   88   89   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə