O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə87/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   83   84   85   86   87   88   89   90   ...   145

3) taktil  analizatori  u c h u n   1/30\
M a z k u r   q o n u n g a   binoan,  asosiy  q o ‘zg‘atuvchi  bilan 
q o ‘s h im c h a   q o lzg‘atuvchi o ‘rtasidagi  farqni  ajratisli qonuni 
faqat  o 'r t a c h a   kuchlanishdagi  q o ‘zg ‘atuvchilar  uchu ng ina 
t o ‘g ‘ridir.
V e b e r   t a d q i q o t i g a   a s o s l a n i b   F e x n e r   s e z g i l a r  
intensivligining q o ‘zg‘atuvclii  kuchiga bogliqligini  quyidagi 
form ula  bilan  ifodalab bergan:
S   K   IgJ  C,  bu  y e r d a   S — sezgi  in te n s iv lig i,  J — 
q o ‘zg‘a tu v c h in in g   kuchi,    va  C   konstantalardir.  Ushbu 
q o n u n ,  asosiy  psixofizik  q o n u n g a   muvofiq,  sezgilarning 
intensivligi  q o ‘zg ‘atuvchi  kuchining  logarifmiga  prop or- 
sionaldir.  Q o ‘zg‘atuvchining  kuchi  geom etrik  progressiya 
b o ‘y ic h a   o r ti b   borsa,  sezgilarning  intensivligi  arifm etik 
progressiya b o ‘yicha ortib boradi  (Veber —  Fexner qonuni).
F a rq   ajra tish   sezgirligi  h am   farqlash  c hegarasining 
m e ’yorini  teskari  proporsionaldirki,  d e m ak ,  farqli  ajratish 
sezgirligi  shu nch alik  kichik b o ‘ladi.
A jra tish   sezgirligi  sezgirlik  tu rla rin in g   ayrim  xusu- 
siyatlarini  bo sh q a   jih a td a n   tavsiflashda  ham   q o lla n ila d i. 
M a sa la n ,  sha klla rn i,  hajm larni  k o ‘rish  vositasida  idrok 
qilinadigan  narsalarning ranglarini  aks ettirish  haqida m ulo- 
haza  yuritish  m um kin.
Psixologiya fanida sezgilarni  o l c h a s h n i n g ,  asosan,  ikki 
m etodi  m avjud.  U lardan  biri  bevosita  m etod  deb  atalib, 
subyektiv  ravishda  baholashga  asoslanadi.  O l c h a s h n i n g  
ikkinchi  m etod i esa alomatlarni obyektiv ravishda baholashga 
a s o s l a n g a n   b o l i b ,   s e z g ilarn in g   b e v o s ita   m avjudligiga 
q aratilgandir.
B e v o is ta   m e to d   yoki  q o ‘z g ‘a tu v c h i n in g   s o ‘z  bilan 
b aholash   m eto d i  quyidagicha  tuzilishga  ega:  sinaluvehiga 
teri,  to v u sh ,  yorug'lik  t a ’sir  qila  oladigan  q o ‘zg ‘atuvchi 
havola  q ilin adi,  dastavval  q o 'zg 'atu v chi  minimal jadallikka 
ega  b o 'la d i,  s o lng  ularning  kuchi  orttirib  boriladi.  M azkur 
t a d b i r l a r d a n   k eyin  s in a lu v e h id a n   „ u “  qaysi  b ir  sezgi 
q o ‘zg‘atuvchisini  dastlab  sezganligi  s o ‘raladi.
Teri  sezgirligini  o'lch ash   u c h u n   „esteziom etr“  maxsus 
asbobi  q o ‘Ilaniladi.  Eshitish sezgirligini o i c h a s h  au d io m e tr 
200
www.ziyouz.com kutubxonasi


yordam ida  amalga  oshirilib,  tovushlarning  turli  darajada 
intinsivligi  aniqlanadi.  Ba’z an  kichkina  t e m i r   sharni  har 
xil  ba la n d lik d a n   tashlab   k o krish  orqali  h a m   yuqoridagi 
maqsad  amalga  oshiriladi.  K o ‘rish  sezgirligini  aniqiash  esa 
sinaluvchining ko'ziga yomgMikni turli  intensivlikda yuborish 
orqali  (goho  q o r o n g ilik d a ) ,  quyidan  y uq o riga  y o ru g lik  
birligi  — luks  orttirib  boriladi.  T a ’m  va  hid  bilish  sezgirligi 
ham   maxsus asboblar yordam ida o 'lch a n a d i,  g o h o  kimyoviy 
usul  h am   q o kllaniladi.
Bevosita  m eto d   tashqi  alom atlarga  asoslanib  ish  yuri- 
tishni  taq ozo  etadi.  Sobiq  Ittifoq  psixologlari  va  psixo- 
fiziologlari  G .V .G e rsh u n i,  E .N .Sokolov,  O.S.Vinogradov 
va  boshqalar  m az k u r  m eto d   y o rd am ida  u z o q   villar  ilmiy 
tadqiqot  ishlari  olib  borganlar.  M a ’lum ki,  sezgilar  hech 
m a h a l  sust  bilish  ja r a y o n i  b o 'l m a g a n .  U l a r   vegetativ, 
elektrofiziologik,  nafas  olish  jara y o n la rid a   o kzgarib  bor- 
ganligi  u c h u n   o ‘z  tab ia ti  bilan   r e f l e k t o r   j a r a y o n i   hi- 
s o b la n a d i.  S ezgilardagi  reflek tor  o ‘z g a r i s h la r   u la r n in g  
o by ektiv  ra v ish d a   y u z   b e ra y o tg a n lig in in g   k o 'r s a t k ic h i  
deyiladi.  M asalan,  sezgilarni  hosil  qiluvchi  h a r   qanday 
q o ‘zg‘atuvchi  reflektor jarayonlarini  h am  vujudga keltirishga 
qodir.  Masalan,  b u n d a y   q o n   tom irlarining  torayishi,  teri 
galvanik  refleks,  y a ’ni  teri  eleklr  qarshiligining  kamayishi, 
miyaning elektr  faolligi  chastotasining  (alfa,  ritm a,  depres- 
siya  holatining)  o'zgarishi  qo 'zg 'a tu v c h ig a   qa ra b   k o kzning 
y o ‘n a l i s h i ,   b o ' y i n   m u s k u l l a r i n i n g   t a r a n g l a s h u v i   va 
boshqalar  yuz  beradi.  Bu  narsalarning  b a rc h a si  sezgilar- 
ning  paydo  bo'lishini  obyektiv  k o krsatkichi  hisoblanadi.
Y u q o rid a g i  t a d q i q o t c h i l a r n i n g   f ik r ig a   q a r a g a n d a , 
sinaluvchi 
subyektga  kuchsiz  q o ‘zg ‘a tu v c h i  bilan  ta 's ir 
etilsa,  u  holda subyektda hech qanday sezgi  hosil bo'lmaydi. 
Sanab  o ‘tilgan  reflektorlarda  ham   o 'zgarish  y u z   bermaydi.
Q o n   to m ir  yoki  elektrofiziologik  reaksiyalar  kuchsiz 
q o ‘zg‘atuvchi  ta ’sirida ham aniq nam o y on  boMishi  m um kin, 
a m m o   sezish  jara y oni  esa  amalga  o sh m ayd i.  Bu  holatni 
e l e k t r o e n s e f a g r a f i k   r e a k s i y a l a r   t a s d i q l a y d i .   T o v u s h  
q o kzg“atuvchi  t o ‘g krisida  G .V .G e rs h u n i  i n s o n   subsensor
www.ziyouz.com kutubxonasi


d iap a z o n g a   ega  degan  ilmiy g ‘oyani  olg‘a  suradi.  Bu  narsa 
a ng lashilm agan   fiziologik  reaksiyalarga,  ya’ni  sezib  b o kl- 
m as q o ‘z g ‘atuvchilarga asoslanadi.
Sezgilarning  o ‘zgarislii  adaptatsiya  va  sensibilizatsiya 
h o latla rid a   o ‘z  ifodasini  topadi.  Adaptatsiya  (lotincha  — 
adapto  m o sla n m o q )  dem ak,  bu  sezgi  a ’zolarining taassurot 
k u c h ig a   m o s la s h u v i  n a tija s id a   m u a y y a n   se zg irlik n in g  
o ‘zgarishidir.  Adaptatsiya  hodisasida  sezgirlik  ortishi  yoki 
kam ayish i  m u m k in .  Kuchli  t a ’sirdan  kuchsiz  t a ’sirotga 
o ‘tg a n d a ,  sezgirlik asta-sekin  ortib  boradi,  t a ’sirot  kuchay- 
gan d a   esa  sezgirlik  kamayib  boradi  (ko'ruv,  eshituv,  hid 
bilish,  teri-tu y u sh   va  hokazo).
O d a t d a ,  genetik  nuqtayi  n azard a n   adaptatsiya  u c h   xil 
xususiyatli  m an b a  t a ’sirida vujudga keladi
1.  Q o ‘z g ‘a tu v c h ila r n in g   d a v o m li  t a 's iri  j a r a y o n id a  
sezgilar  t o ‘la  y o ‘qo!ishi  m u m k in .  M asa la n ,  t a ’sir  qilib 
tu rad ig an  q o ‘zg‘atuvchi  doimiy t a ’sir o ‘tkazaversa,  bunday 
holda sezgi  s o knib qoladi.  Masalan,  teriga biror narsa doimiy 
tegib  tu rsa ,  b ora-b o ra   u  narsa  sezilmay  qoladi.  Yoqimsiz 
hidli  b ir   joy g a   kirib  qolib,  u z o q   turib  qolsak,  birozdan 
s o ‘ng  b u   hidni  bataniom   sezmay  qolamiz.  O g l z d a   biron 
narsani  k o ‘proq  ushlab  tursak,  t a ’m  sezgisining  intensivligi 
b o ‘sh a sh a d i.
D o im iy  va harakatsiz qo‘zg‘atuvchining t a ’sirida k o ‘rish 
analizatorlarida to'la adaptatsiya hodisasi yuz bcradi.  Bunday 
h o l a t d a   q o ‘z g ka tu v c h in in g   h a ra k a ts iz lig in i  k o ‘rish  re- 
t s e p t o r l a r i   a p p a r a t i n i n g   h a ra k a tc h a n lig i  bosib  ketadi. 
K o ‘z n in g   h a r  doini  ixtiyoriy va  ixtiyorsiz  ravishda  harakat- 
lanib  turishi  ko'rish  sezgisining  uzluksizligini  t a ’minlaydi. 
Q o ‘z g ‘a t u v c h i   t a ’sirid an   2  —  3  so n iy a   o ‘tgach  k o 'rish  
sezgisi  y o ‘qoladi,  ya’ni  adaptatsiya  hodisasi  yuzaga  keladi.
2.  K u c h l i   q o lzg‘a tu v c h in in g   t a 's i r i d a   h am   sezgilar 
zaiflashishi  m u m k in .  Masalan,  q o ‘l  m uzdek  suvga  tiqib 
tu rilg an da  doim iy   sovuq  q o ‘zg‘atuvchi  ta ’sirida  yuzaga 
kelgan  sezgining  intensivligi  pasayadi. Qorong‘iroq  xonadan 
j u d a   y o r u g ‘  joyga  kirib  qolsak,  bir  kuchli  y o r u g li k d a n  
a w a l ig a   ,,k o ‘r u  b o l i b   qolib,  atrofimizdagi  narsalarni  ajrata 
o lm a y m iz .  M a ’lum  fursat  o ‘tg an d an   so'ng,  ko‘rish  ana- 
202
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   83   84   85   86   87   88   89   90   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə