O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi

lizatorlarining  sezgirligi  keskin  sur’a td a   p a say a d i  va  biz 
m o 't a d i l   k o 'r is h   im k o n i y a t i g a   ega  b o ' l a m i z .   K o 'r is h  
sezgirligiga  intensiv  y o ru g ‘lik  q o ‘zg'atuvchisi  bilan  ta'sir 
qilganda pasayishdan  iborat hodisa yuz beradi va u yorug'lik 
adaptatsiyasi  deb  yuritiladi.
Ko'rib  o'tilgan  ikki  turdagi  a d a p ta tsiy a n i  k o 'p in c h a  
psixologiya fanida  negativ adaptatsiya dcyiladi.  C h u n k i  har 
ikkala  a d a p ta ts iy a d a   a na liza to rla rn in g   sezgirligi  keskin 
pasayadi.
3. 
Sezgirlikni  kuchsiz  q o'zg'atuvchi  t a ’siri  ostida  ortib 
borishini  h am   adaptatsiya  deb  atash  a n 'a n a g a   aylangan. 
A k sariy at  sezgi  tu r l a r i g a   xos  b o 'l g a n   a d a p t a t s i y a n i n g  
m azk ur  turi  pozitiv  adaptatsiya  deyiladi.
Q oron g'ilik   adaptatsiyasida  ko 'rish   sezgirligi  ortadi. 
Sokinlikka nisbatan adaptatsiya eshitish adaptatsiyasi zamirida 
yuzaga keladi.
Tibbiyot  psixologiyasida  negativ  og ‘riq  adaptatsiyasi- 
ning borligi  to'g'risidagi gipoteza (ukolga,  ignaga,  issiq  nur- 
lanishga  nisbatan)  d oim iy  mavjudligi  t a ’k id la n ib   o'tildi.
A d aptatsiyan i  hosil  b o 'lis h   xu su siyatlari  t o 'g 'r i s id a  
quyidagilar  m a ’lum:  a) taktil  adap tatsiy a  j u d a   te z   hosil 
b o i a d i ;  b)  ko‘z adaptatsiyasi uch u n bir n e c h a  daqiqa;  d)  hid 
va  t a ’m  adaptatsiyalarining  paydo  b o l i s h i   u c h u n   u n d a n  
ham   uzoq  vaqt  talab  qilinadi.
Adaptatsiyaning  m u h im   tom o n i  s h u n d a k i,  u  kuchsiz 
qo'zg'alishni  payqashga yordam  beradi va  kuchli  q o ‘zg‘alish 
t a ’siridan  sezgi  a'zosini  saqlaydi.
Adaptatsiyani  quyidagicha  tushuntirib  berish  m um kin:
l )ta y o q s i m o n   hujayralarda joylashgan  k o ‘rish  pu rpuri  ay- 
nib  ketadi;  2)  m iyaning  po'stloq  qism ida  sezgirlikni  pa- 
saytiradigan  torm ozlanish   bor;  to rm o z la n ish   esa  boshqa 
joylarda qo'zg'alishni  kuchaytiradi,  natijada sezgirlik ortadi, 
buning oqibatida izchil o'zaro  induksiya hodisasi  ro'y  beradi.
Analizatorlarning  o 'z a ro   m unosabati  va  m ash q   qilish 
natijasida  sezgirlikning  kuchayish  hodisasi  r o 'y   beradi,  bu 
sensibilizatsiya deb ataladi.  S e z g ila ro ‘zaro  m u n o sa b a tin in g  
fiziologik  m exanizmi analizatorlarning m ark a ziy  qism larida 
joylashgan  bosh  miya  po'stlog'idagi  q o 'z g 'a lis h   irradiatsiya
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

h a m d a   k o n s e n tr a ts i y a   j a r a y o n la r i   b o ‘lib  h is o b la n a d i.
I.P .P a v lo v n in g   t a ’lim otiga  k o kra,  kuchsiz  q o ‘zg‘atuvchi 
b o s h   m i y a   k a tta   y a r i m s h a r la r in i n g   p o ‘s tlo g l ida  o s o n  
irradiatsiyalanadigan,  y a ’ni  oson  yoyilib  ketadigan  q o ‘z- 
g'alish  ja ra v o n in i  yuzaga  keltiradi.  Q o ‘zg‘alish  jarayoni- 
n in g   irra d ia ts iy a si  n atijasida  b o s h q a   a n a liz a to ria rn in g  
sezgirligi  ortadi.  Kuchli  q o ‘zg‘atuvchi  t a ’sir  etganda,  ak- 
sincha,  konsentratsiyaga  moyil  b o ‘lgan  q o ‘zg‘alish jarayoni 
yuzaga  keladi.  O 'z a ro   induksiya  qo nuniga  ko ‘ra,  bunday 
q o ‘z g ‘a lis h   jara y o n i  bosh q a   a n a liz a to ria rn in g   m arkaziy 
qism larini  torm ozlanishga  olib  keladi  va  natijada  ularning 
sezgirligi  pasayadi.  Analizatorlar  sezgirligining 
0
‘zgarishi 
shartli  reflektor  asosida,  y a ’ni  ikkinchi  signallar  tizimiga 
k i r u v c h i l a r   t a ’siri  bilan  h am   y u z a g a   kelishi  m u m k in . 
Sinaluvchilarga  „lim o n dan   n o r d o n “ ,  „zahardan  a c h c h iq “ 
degan  s o ‘zlarni  talaftuz  qilish  bilan  ularning  k o lzlari  va 
tillarida  elek tr  sezgirligi  yuzasidan  o ‘zgarishni  m aydonga 
keltiruvchi  om illar  qayd  etilgan.  Bunda  haqiqiy  limon  va 
z a h a r   b ilan   t a ’sir  qilinganda  hosil  bo'ladigan  q o ‘zg‘alishga 
o kx shash   o ‘zgarish  m a ’lum  b o ‘lgan.
Sezgi  o rganlarining  sezgirligini  o ‘zgartirish  q o n u n i-  
y atlarini  o 'z la sh tirib   olganligimizga  asoslanib,  maxsus 
ravishda  tan la n g a n   q o 's h im c h a  q o ‘zgkatuvchilam i  qo'llash 
orqali  m a ’lum   bir  retseptorlarni  sensibilizatsiyalash,  y a ’ni 
u la r n in g   sezgirligini  oshirish  im k oniyatiga  ega  bo'lam iz.
Q o ‘z g ‘atuvchining birin-ketin  analizatorga ta'siri  bilan 
a n a liz a to rla rg a   xos  sezgining  p a y d o   b o ‘lishi  sincsteziya 
d e y ila d i.  Sinesteziya  >omoncha  birgalikda  sezish  degan 
m a ’n o n i  anglatadi.  Sinesteziya  hodisasini  har  xil  turdagi 
sezgilarda  kuzatish  mumkin.  Kolrish va eshitish sinestcziyasi 
h a m m a d a n   k o 'ra   k o 'p ro q   u c h ra b   turadi,  b u n d a   tovush 
q o ‘zg‘atuvchilarining t a ’siri  bilan  o d a m d a   ko'rish  obrazlari 
vujudga  keladi.  Bunday tabiatli  sinesteziyalar har bir odam da 
o 'z ig a   xos  ravishda  kechadi,  lekin  ular  har  qaysi  shaxs 
u c h u n   m u a y y a n   d a r a ja d a   d o i m i y   boMishi  k u z a tila d i. 
M a sa la n ,  ayrim  bastakorlar  Rimskiy-Korsakov,  Skryabin 
kabilar  „ ra n g n i  eshitish“  qobiliyatiga,  rassom  Chorlyonis, 
B ehzod  „rangli  m usiqa“  iste'dodiga ega bo'lganlar.  Eshitish 
204
www.ziyouz.com kutubxonasi

---

v a t a ' m  sinesteziya hodisasi  k o ‘pincha „ o ‘t k i r t a 'm “ ,  „savlatli 
r a n g “ ,  „shirin  t o v u s h “ ,  „ a c h c h i q   s h a m o l “ ,  „ b a h a y b a t  
o v o z “ ,  „ m o ta m s a ro   o s m o n “ ,  „ q a lb o ‘rtar  n a v o “  singari 
iboralarda  o ‘z  ifodasini  to p g an   b o ‘ladi.  C h u n k i  ularning 
mohiyatida ikkilanganlik xususiyatlari  maxsus kuchaytirgich 
sifatida  m u him   aham iyat  kasb etadi.
Sezgirlikni  m ashq  orqali  rivojlantirib  boriladi.  Bunday 
0
‘zgarish  kompensatsiya  va  faoliyat  m a z m u n id a   o 'z   aksini 
to p a d i.  Ayniqsa,  k o ‘r  ( k o kr  m u siq a c h id a ),  k a r,  soqov, 
haykaltaroshlarda,  vibratsiya  sezgisi  bilan  s h u g ‘ullan uv chi- 
larda sezgirlik keskin ravishda oshishi  mumkin.  Psixolog  Elen 
Killer  hid  sezgisiga  nisbatan  sezgirlikni  m axsu s  ravishda 
tadqiq  qilib,  hid  sezgisida  o'ziga  xos  xususiyatlar  mavjud 
ekanligini  dalillab  bergan.  M ashq  qilish  natijasida  insonda 
sezgirlik  oitib  borishi  tadq iq otchilar  t o m o n id a n   o 'rg a n il- 
gan  b o l ib ,  u larq uyidagi  ko'rsatkichlarda  ifoda  etiladi:
1)  notekislik — 0,  0005  m m ;  2) b o ‘yash  ( b o ‘yo q c h i)  — 
180  — 40  gacha;  3)  p o ‘lat  quyuvchi  poMatning  rangidan 
q o t i s h m a   n i i q d o r i n i   1 / 6 0   a n i q l i k d a   b e l g i l a y   o l a d i ;
4)  rassomlar narsa  hajmini  —  1/150  m iq d o rd a  o ‘zgarganini 
farqlay  biladi;  5)  uchuvchi  ( m o to r  ovozining  o ‘zgarishi)  — 
1300  d a n   1340  g a c h a   aylanishini  farqlay  o la d i;  6)  rim 
m ozaika  ustaxonasida  20000  rang  turi  m avjud;  7)  k o kr- 
larda — taktil,  sezgi  — pachiniyev  moddasi  yu q o ri;  8)  k o ‘zi 
ochiq o d a m la rn in g q o ‘1 kafti va panja qismlarida  186 ta taktil 
r e ts e p to r i  t a n a c h a s i   m a v ju d ;  9 ) t u g ‘m a   k o l r l a r d a   esa 
t a n a c h a —270  ta;  10)  kcyinchalik  k o lr  boMib  qo lg an la rd a  
b o l s a ,   tanacha —  311  ta  ekanligi  aniqlangan.
Shunday qilib,  sensibilizatsiya  hodisasida sezgirlikning 
ortishi quyidagilarga bog*liqdir:
1) organizmdagi uzoq  muddatli,  muayyan o ‘zgarishlarga;
2)  m uvaqqat  xususiyatli  ekstra  ta 's ir  yoki  fav q u lo d - 
dagi  holat va vaziyatga;
3)  yosh  xususiyatlari,  tipologik  s h a ro itla r,  e n d o k r i n  
harakati,  organizm ning  u m u m iy   holati,  u n in g   toliqishiga:
a) 
30  yo sh g a ch a   yuqori  darajaga  e ris h is h   m u m k i n ,  
u n d a n   keyin  pasayish  boshlanadi;  b)  nerv  sis te m a s in in g  
dinamikasi  (B.M .Teplov  tadqiqoti  b o ‘yicha);  d )  e n d o k rin
www.ziyouz.com kutubxonasi

---