O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə97/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   93   94   95   96   97   98   99   100   ...   145

ld ro k n in g   yan a  b ir  m u h im   xususiyati  — bu   u m u m -  
lashgan holda narsa va  hodisalarni aks ettirishidir.  M a ’lumki, 
inson  psixikasiga  kirib borayotgan ko‘pqirrali alom atlar idrok 
qilish  bilan  cheklanib  qo lm ay,  balki  o 'sh a   m ajm u a   aniq 
jis m  yoki  hodisa sifatida  baholanadi.  Jismlarning o ’ziga xos 
xususiyatlarini  belgilash  bilan  qanoat  hosil  qilmay,  balki 
m a z k u r   narsalarni  m a 'l u m   m a ’noviy  qism larga  ajratadi. 
J u m l a d a n ,  „soat“ ,  „ b i n o “ ,  „hayvonot"  va  hokazo.
l d ro k n in g   y a n a   b ir  xususiyati  —  bu  u n in g   h a ra k a t- 
c h a n lig i  va  b o s h q a ru v c h a n lig id ir.  M asalan,  t o s h k o ‘m ir 
y o r u g l i k d a   yo g‘d u   s o c h a d i,  oq  q o g ‘ozdan  k o ‘p ro q   nur 
balqiydi.  Lekin  inson  b u   narsalarni  „q o ra “  va  ,,oq“  deb 
idrok qiladi, vujudga kelgan bevosita subyektiv taassurotlarga 
o ‘zgartishlar,  tu za tish lar  kiritadi.  C hunki  idrok  jarayoni 
inson oldida turgan m aqsadga va maqsad q o ‘ya olishga, unga 
berilgan  ustanovkaga  (ongli,  ixtiyoriy  k o lrsatmaga)  uzviy 
b o g l i q   h o ld a   irodaviy  boshqarilish  xususiyatiga  egadir. 
S h u n i n g   u c h u n   i n s o n n i   idrok  qilish  fa o liy atid a   ongli 
b o s h q a rilu v   iniko niy ati  m avjud  b o'lib,  a n a litik -sin te tik  
h a ra k a tla r  negizida verbal  orqali  amalga oshiriladi.
l d ro k n in g   b o s h q a   bilish  ja r a y o n la r id a n ,  j u m l a d a n , 
sezgidan  farqli  to m o n i  shuki,  u  narsa  va  hodisalarni  yaxlit 
h o ld a   aks  ettiradi.  S h u   yaxlitlik  belgisi  alohida  nam o yo n 
b o ‘luvchi ayrim alo m atlarda ifodalanuvchi  narsalarni buyum 
yoki  jism   sifatida  in 'ik o s   qilish  qobiliyatiga  ega.  C hunki 
jism larning  aniqligi,  ravonligi buyum yoki jism sifatida ko ‘z- 
g a  tashlanishida  o ‘z  ifodasini  topib,  m uayyan  tuzilishni 
vujud g a  keltiradi.  Id rok  m azm uniga,  tarkibiga  kiruvchi  har 
q a n d a y   hodisa,  xoh  verbal,  xoh  noverbal  tarzda  ifodala- 
nishid an   q a t ’i  nazar  u  b u y u m   yoki  jism  sifatida  gavdala- 
nadi  va  u nga  nisbatan  berilgan  yaxlitligini  namoyish  etadi.
Psixologiya  fanida  idrok  etilayotgan  narsalarning  fizik 
h o la ti  o ‘zgarsa  h a m ,  lek in   u n ing  k o ‘z  t o ‘r  pardasidagi 
o b r a z in in g   o ‘zgarm asligi,  nisbiy  tu rg ‘unlik  k o ‘rsatuvchi 
q o n u n ,   ya'ni  eng  m u h im   xususiyati  konstantlik  deyiladi. 
D oim iylik,  o ‘zgarmaslik  un ing asosiy belgilari  hisoblanadi.
N arsa  va  hodisalar  idrok  obyektiga  tushishi  bilan  ular 
k e tm a -k e t  aks  ettiriladi,  degan  xulosa g “ayritabiiy  holatdir. 
228
www.ziyouz.com kutubxonasi


Chunki  idrok maydoniga kirib kelayotgan va idrok qilinadigan 
narsalar  q o ‘zg‘atuvchisining  ildamligi,  kuchli  ehtiyojlarga 
m os  tushadigani  qabul  qilinadi.  Boshqacha  qilib  a y tg a n d a , 
q o lzg‘atu v c h in in g   kuchi,  yangiligi,  q a n d a y d ir   a h a m i y a t  
kasb  etish i,  y o 'n a lish i  h a ra k a tc h a n lig i  a n a l i t i k - s i n t e t i k  
harakatlar  m ajm uasida  saralanadi.  Shu  bois  h a r  q a n d a y  
narsa va hodisalar inson to m o n id an  idrok qilinmaydi.  C h u n k i 
u  tabiiy  va  sun'iy  sh art-sharoitlar,  obyektiv  va  subyektiv 
om illar  tekshiriluvidan  o ‘tkaziladi,  y a ’ni  saralov  ja r a y o n i 
amalga  oshiriladi,  natijada  no m u tan osib i  yoki  m e ’y o r id a n  
ortig‘i  aks  ettirish  doirasidan  c h e td a   qolaveradi.
Idrok qilinishi zarur b o ‘lgan  narsa va hodisalar m u ay y a n  
tuzilishga  ega  boMgandagina  u larn in g   tarkibiy  q is m la r i, 
alom atlari  t o ‘g ‘risida  m u lo h a z a   yuritish  m u m k in   b o 'la d i. 
Shu sababdan ularning hajm i,  fazoda egallagan o 'r n i,  rangi, 
ichki  m ohiyati,  ko'rinishi,  vazni  t o lg lrisida  m u a y y a n   tu - 
shu nchaga  ega  boMishi  u c h u n   idrok  qilinadigan  narsa  a n iq  
tuzilishga,  ya'n i  strukturaga  ega  b o ‘lish  lozim.  Bilish  j a -  
rayonini  taqozo etuvchi  id ro k n in g   m uhim   xu susiyatlaridan 
yana  biri,  uning  tuzilishga  ega  ekanligi,  y a ’ni  s t m k t u r a -  
v iy lig id ir.  U s h b u   x u s u s i y a t s i z   i d r o k n i n g   m a g ' z i   h i -  
s o b la n m is h   yaxlitlik  h a q i d a   j o n li   m u s h o h a d a   b o ‘lishi 
m u m k in   em as,  chunki  struk tu ra  qism lardan  vujudga  kelsa, 
alohidaliklar  birikmadan  yaxlit  tuzilmaga  kcladi.
Yuqoridagi  xususiyatlarning  barchasi  in so n n in g   y osh 
x u s u s iy a t la r ig a ,  a q liy   k a m o l o t i g a ,   t a j r i b a s i g a .  b i l i m  
saviyasiga b o g liq .  Lckin  t o ‘g ‘ri  idrok qilish  u c h u n   quy idag i 
shart-sharoitlar:  I) subyektning  aks  ettirishi  z a ru r  boMgan 
narsalar  haqida  oldingi  uq uvi,  ta s a w u rla rin in g   k o 'l a m i ,  
ularning  kengligi,  chuqurligi;  2)  m azku r jism ,  fan,  v o q e lik , 
m u a m m o   o ‘rganilish i  b i l a n   b o g 'l i q   b o 'l g a n   m a q s a d ,  
m a q s a d   q o ‘ya  olish;  3)  p e rs e p tiv   f a o liy a tn in g   f a o llig i, 
izchilligi  va  tanqidiy  xususiyati;  4)  idrok  qilish  faoliyati 
tark ib ig a   kiruvchi  faol  x a tt i- h a r a k a t la r n i n g   s a q l a n i s h i ,  
ularning  o ‘zaro  uyg‘unligi  m u h a y y o   b o ‘lm o g‘i  lozim .
M uayyan  sharoitda  shaxs  idrok  qiladigan  n a rs a   yoki 
jism   idrokning obyekti  d e b   ataladi.  Idrok  qilinadigan  n a rs a  
uni  o ‘rab  turgan  boshqa  n arsa,  jism   yoki  ho disalarga  nis-
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   93   94   95   96   97   98   99   100   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə