O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə99/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   95   96   97   98   99   100   101   102   ...   145

te x n ik a n in g   ta ra q q iy o ti  hali  h a m   k o ‘p  j i h a t d a n   x o tira  
m u a m m o l a r i n i   o ‘r g a n i l i s h i n i   t a q o z o   e t a d i .   U n i n g  
qonuniyatlarini yanada ch u q u rro q  ochish,  „aqlli“  va  „ s u n ’iy 
intellekt“ li  m ashinalarning  m ahsuldorligini  oshirish,  sifat 
darajasini  k o Ltarishga  xizm at  qiladi.  Hozirgi  d a v rd a   olib 
borilayotgan  ilmiy-tekshirish  ishlarida esda olib  qolish,  esga 
tushirish  mexanizmlari va kognitivistik nazariyalarga yanada 
k o 'p ro q   e 'tib o r  berilyapti.  Lekin  ja h o n   psixologiya  fanida 
a s so ts ia n iz m ,  g e s h ta ltiz m ,  b ix e v io riz m ,  f r e y d i z m   kabi 
k o ‘plab  yo 'nalishlar  m avjud  b o lis h ig a   q a ra m a y ,  b u g u n - 
g ach a  xotiraning  yagona  va  tugallangan  nazariyasi  ishlab 
chiqilm agan.  Bu  i!miy-nazariy  xususiyatlarga  ega  b o ‘lgan 
gipotetik  faraz  tarzidagi  nazariya  va  q a rashlarnin g  h a d d a n  
tashqari  ko'pligi  kibernetika,  tajriba  va  gen etik  biologiya, 
biokimyo,  fiziologiya,  tibbiyot  nuqtayi  n a z a rid a n   y o n d a s h - 
ganligi  b ila n   iz o h l a n a d i .  B u la rn in g   b a r c h a s i   x o t ir a n i  
o'rganishning  psixologik,  neyrofiziologik  va  biokim yoviy 
bosqichlari  mavjudligidan  dalolatdir.
Xotirani  o ‘rganishning  har  uchala  darajasi  ichida  uning 
psixologik  darajasi  tadqiq  qilinishi  o ‘zining  boy   materiallari 
bilan boshqalaridan sezilarli darajada ustunlikka egadir.  Hozirda 
psixologiya fanida xilma-xil y o ‘nalishlar va nazariyalar ishlab 
chiqilganligi  h a m d a   boshqalarga  o ‘x s h a m a y d ig a n   yangi, 
dolzarb  g‘oyalar  ilgari  surilayotganligi  m a ’lum .  En di  bu 
nazariyalar  negizida  xotira  jarayonlarining  shakllanishiga 
insonning  faolligi  q a n d a y   aham iyatga  egaligi  va  b u n d a y  
faollikning mexanizmi qanday ro'yobga chiqishi to'gVisidagi 
m uam m olarni  tasniflash  va  baholash  yotadi.
X o tira n in g   fiz io lo g ik   a s o s la r i
Asab  tizimida  iziarning  saqlanishi
Q o ‘zg‘atuvchi t a ’siri ostida hosil qilingan iziarning uzoq 
m u d d a t  saqlanish  hodisasini  h ayvonot  o l a m in in g   t a r a q ­
qiyoti jarayonida na m o y o n  b o ‘lish xususiyati  tad q iq o tc h ila r 
to m o n id a n   tekshirilgan  va  m uayyan  darajada  m a ’lu m o tla r 
t o lplangan.
www.ziyouz.com kutubxonasi


T a j r i b a d a   a n i q l a n i s h i c h a   p o l ip l a r n i n g   ( m e d u z a g a  
o ‘x sh ash jonivorlar)  asab  tizimiga  bir  m arotaba  elektr  toki 
bilan  t a ’sir  qilish  orqali  q o ‘zg‘atishni  vujudga  keltirish  bir 
n e c h a   s o a t  d a v o m id a   s a q la n ib   q o lu v c h i  ritm ik   e le k tr 
im pulslarini  hosil  qiladi.  Hayvonot  olami  yirik  n a m o y a n - 
d a la rin in g   markaziy asab  tizimini  tadqiqot qilish  davom ida 
x u d d i  s h u n g a   o'x sh a sh   hodisa  qayd  qilingan.  M asalan, 
e lektr  lam pochkasini  bir  m aro taba  birdaniga  yoqish  bilan 
q o ‘z g ‘atish  hosil  qilish  orqali  uy  quyonining  yiiqori  ikki 
d o ‘ngligida uzoq m uddat qayd qilish  m um kin b o l g a n   ritmik 
e lektr  razryadlari  hosil  qilingan.
T a d q iq o tc h ila rn in g   k o ‘rsatishicha,  k o ‘p  vaqt  bir  xil 
signalni  takrorlab  turish  natijasida  insonning  unga  mos- 
lashishi  ro ‘y berar,  natijada oriyentir refleksining s o ‘nishiga 
olib  b o r a r   ekan  (E .N .B oy k o,  E.N .Sokolov  va  boshqalar). 
P six o lo g   E .N .S o k o lo v n i n g   fik ric h a ,  b u n g a   o d a tla n is h , 
k o ‘n i k is h   h o disasin i  a lo h id a   o lin g a n   n e y ro n n in g   k o ‘p 
m a r o ta b a   t a ’sir  etgan  q o ‘zg‘atuvchiga  berayotgan  javobini 
tekshirish  davom ida  kuzatish  m u m k in   b o ‘ladi.
S h u n i   a lo h id a   t a ’k idlash  jo iz k i,  q o 'z g ’a tu v c h in in g  
x a ra k te ri  yoki  intensivligini  b iro z   o ‘zgartirish  o riy e n tir 
refleksini  qayta  vujudga  keltirar ekan.
E .N .S o ko lov   olib  borgan  tekshirishlar  ilgari  so'ngan  
o riy e n tir  refleksining  qayta  tiklanishi  faqat  q o lzg‘atuvchi- 
nin g  xarakterini  o ‘zgartiri!gan  zahoti  emas,  balki  m a ’lum 
vaqt  o ‘tg an d a n   s o ‘ng  h a m   kuzatish  mumkinligini  k o ‘rsat- 
gan.  A g a r  tekshiruvchilarda  alo h id a  bir  q o ‘zg‘atuvchiga 
nisbatan  moslashish paydo qildirilsa, so‘ngra salgina q o ‘zg‘a- 
t u v ch in in g  jadalligini,  t a ’sir etish vaqti yoki xarakteri  o 'zga- 
rtirilsa,  u  h olda   oriyentir  refleksining  vegetativ  yoki  elek- 
tro f iz i o lo g i k   s im p to m la r i  q a y ta   tiklanishi  aytiladi.  Bu 
o r iy e n tir   refleksining  qayta  tiklanishi  uning  s o 'n g a n id a n  
u zoq   m u d d a t o ‘tgandan  keyin  h am   takrorlanishi  kuzatilgan.
N e rv  sistemasi ilgarigi  q o ‘zglatuvchilarning izlarini  aniq 
saqlay  oladi.  Buni  t o l a r o q   dalillash  maqsadida  misollarga 
m u ro ja a t  qilamiz.
M a ’lumki,  agar  bir  xil  signal  qanchalik  k o ‘p  uchrasa, 
sinaluvchi  unga  shunchalik  tez  moslashadi  va  shu  tariqa
234
www.ziyouz.com kutubxonasi


te z k o r   (re a k s iy a n in g   laten t  vaqti  j u d a   q is q a   b o ‘lishiga 
qaram ay)  javob  qaytaradi.
Turli  m eto d ikalar  bilan  atroflicha  tek shirishlar  shuni 
ko‘rsatadiki,  bu q o n u n  eng oddiy sharoitlarda  h a m  saqlanib 
qolar  ekan.
Keyingi  tek s h iris h la rn in g   k o ‘r s a tis h ic h a ,  in so n n in g  
nerv sistemasi  a lo h id a  signal  izlarini o ‘ta a n iq lik  bilan  uzoq 
m uddat saqlash  imkoniyatiga ega ekan.  B u n ga  E .N .Sokolov 
tajribalari  yaqqol  misol b o ‘la oladi.
Sinaluvchilarga  bir  m arotaba  m a ’lu m   b ir  balandlikda, 
y a 'n i  500  gs  va  jadalligi  20  db  b o l g a n   e s h itish   signali 
berilgan,  unga  javo b an   qoMni  qisish  k erak  boMgan.  Ular 
faqat  shu  signalgagina  javob  berib,  b o s h q a   signalga  q o l  
harakatlarini  bajarmasliklari  zarur  edi.  T a jrib a n in g   nav- 
batdagi  bosqichida  sinaluvchilarga  shu  balandlikdagi,  lekin 
intensivligi  5  db  d a n   30  db  gacha  boMgan  turli  tovushlar 
berilg an   va  bir  y o 'l a   e le k tr o e n s e f a l o g r a m m a ,  e le k tro -  
m iogram m a,  terigalvanik  reaksiyalar  qayd  qilib  borilgan.
Tajriba  n a tija la rin in g   k o ‘r s a tis h ic h a ,  b i r   m a r o ta b a  
ko'rsatilgan  é ta lo n   sinaluvchilarda  u z o q   v a q t  d a vo m ida  
saqlanib  qolgan  va  u n d a n   so'ng  h am   u la r  etalonga  mos 
signallarga  a niq  elektrofiziologik  va  harak at  reaksiyalarini 
bildirganlar.
Keltirilgan  tajriba  natijalari  shuni  k o ‘rsatadiki,  inson 
miyasi  bir m arta berilgan q o ‘zg‘a tuvchining  izini  uzoq vaqt 
aniq saqlashi  m u m k in   ekan.  Shunisi  ajablanarliki,  izlarning 
aniqligi  vaqt  o'tishi  bilan  yo'q olm aydi,  balki  u  borgan  sari 
kuchayib  b o rar  ekan.
Izlarning  „konsolidatsiyalanish“  jarayoni
Yuqorida  biz  inson  miyasiga  t a ’sir  k o ‘rsatgan  q o ‘z- 
g 'a tu v c h ila rn in g   izi  esda  olib  q o lin ish in i  k o ‘rib  o ‘tdik. 
N avb atd agi  vazifa  izlarnin g   m u s t a h k a m l a n i s h   jara y on i 
q an d ay   kechadi,  degan  savolga javob  berishdir.  Izlar tezda 
m ustahkam lanadim i yoki m a ’lum vaqt talab qiladim i,  degan 
savol  tug'ilishi  tabiiy.
Bu  savollarni  o ‘rganish  k o ‘pgina  ta d q iq o tc h ila r n in g  
predm eti  b o l i b   xizm at  qilgan.  K o ‘pgina  psixologlarning
235
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   95   96   97   98   99   100   101   102   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə