O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə100/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   96   97   98   99   100   101   102   103   ...   145

k u z a tis h la rig a   q a ra g a n d a ,  a g a r  in s o n n in g   bosh  miyasi 
ja r o h a tla n s a ,  jarohatgacha  b o 'lg an   qisqa  vaqt  ichidagi  va 
j a r o h a td a n   keyin  m a ’Ium  vaqt  oralig'ida  t a ’sir  ko‘rsatilgan 
q o ‘z g ‘a tu v c h ila rn in g   izi  saqlanm aydi.  Bosh  suyagi  o g ‘ir 
j a r o h a t l a n i b ,   o d a m   hu sh id a n   ketsa,  s h ik astlanishgacha 
q a n d a y   h od isa   r o ‘y  bergan  va  u n d a n   s o ‘ng  qanday  voqea 
ro ‘y  berganligini  sira  eslay  olm aydi.  Bu  hoi  anteregrad, 
retrograd  va  anteroretrograd  amneziyasi  degan  nom   oigan. 
Bu  h olat  shu ni  k o ‘rsatadiki,  nerv'  sistemasida  ro ky  bergan 
kuchli  s h o k   (ruhiy  og'ir,  favquloddagi  xastalanish)  miyani 
m a ’Ium  m u d d atg a   unga  yetib  kelgan  q o ‘zg‘atuvchilarning 
izlarini  saqlashga  qobiliyatsiz  qilib  q o ‘yar  ekan.
A nteregrad,  retrograd va anteroretrograd amneziya  miya 
izlarini  e sda  olib  qolishga  qobiliyatsiz  boMib  qolgan  vaqt 
o ra lig 'in i  oMchash  im konini  berdi.  M asalan,  7 8 -k m   da 
h a l o k a t g a   u c h r a g a n   m o to ts ik lc h i  6 4 - k m   d a n   b o s h la b  
k o ‘rgan  b a rc h a   narsalarni  esdan  chiqargan.  U  soatiga  60 
km  tezlik  bilan  ketayotganligi  sababli  halokatdan  1 0 —  15 
daqiqa oldin  ro‘y beigan taassurotlarning izlarini  m ustahkam 
saqlab  q o la   olm agan.  Dem ak,  iziarning  xotirada  m ustah- 
k a m l a n i s h i   yo ki  p six o lo g iy ad a   a y tilg a n id e k ,  „ k o n s o -  
lidatsiya“ Ianish  u c h u n   1 0 —  15  d aqiqa  kifoya  qilar  ekan.
S h u n g a   o ‘xshash  maxsus  tajribalar  o'tkazilib,  bunda 
sin a lu v c h ilar  s u n ’iy  kuchsiz  shok  holatiga  tushiriladi  va 
q a n d a y   m u d d a t  oralig‘i  xotiradan  tushib qolishi  kuzatiladi.
Psixolog  Fyo d or  Dmitriyevich  G o rbo vning  tajribalari 
b u n g a   m isol  b o ‘la  oladi:  unda  sinaluvchilar  kichik  ko'zgu 
oldiga o ‘tqiziladi.  K o ‘zgudan  o d diy arifmctik  belgilar (4,  I, 
—8,  5)  o ‘tib  turadi.  Sinaluvchilar  berilgan  sonni  ilgarigi 
natijaga q o ‘shib yoki  undan ayirib,  arifmctik operatsiyalarni 
bajarishlari  z a r u r e d i.  Albatta,  misollarni  yechish davom ida 
sinaluvchi  xotirasida  ilgarigi  natijalar  saqlanishi  kerak  edi. 
F a v q u l o d d a   s in a lu v c h ig a   k e s k in   y o r u g 'li k   c h a q n a s h i  
k o ‘rin ishid a   „ s h o k “  beriladi.
T a jrib a n in g   ko 'rsatish ich a,  b u n d a y   hollarda  tekshi- 
riluvchilar  hozirgina  olingan  natijani  eslaridan  chiqarib, 
h i s o b n i   o x i r g i s id a n   e m a s,  b a lk i  o l d in g i s id a n   d a v o m
236
www.ziyouz.com kutubxonasi


ettirganlar.  D e m a k ,   ku ch siz  shok  u n g a c h a   b o ‘lgan  izlarni
0
‘c h i r a r   va  iz la r n in g   „k o n so lid atsiy a“  la n is h i  u c h u n   zarur 
b o l g a n   sh a ro itg a   t o ‘sqinlik  qilar  ekan.
Y u q o rid a g i  k u z a tis h la r  s h u n d a y   flk rg a   o l i b   keladiki, 
iz la r n in g   m u s t a h k a m l a n i s h i   u c h u n   m u a y y a n   v a q t   talab 
q ilin a r  ekan.  U s h b u   dalilni  tekshirish  u c h u n   psixologiyada 
q a t o r   t a d q iq o t la r   o ‘tk azila  boshlandi.
K o ‘p gina  a m e r i k a l ik   mualliflar  t o m o n i d a n   ta d q iq o tla r 
qu y id ag ich a a m a lg a  oshirilgan.  H a y v o n la rd a   k o ‘n i k m a  hosil 
q ilin a y o tg a n d a n   b i r o z   vaqt  o ktkazib,  h a y v o n g a   e l e k t r   toki 
beriladi.  A gar  s h o k   k o ‘nik m a   hosil  q i l i n g a n id a n   1 0 —  15 
d aq iq a   o ‘tgach  t o k  berilsa,  u  holda  m a z k u r   k o ‘n i k m a  y o ‘qo- 
lar  ek a n .  A gar  k o 'n i k m a   hosil  q i l in g a n id a n   k e y in   45  — 60 
d a q iq a   o ra sida  b erilsa,  k o 'n i k m a   s a q la n a d i.  S h u   saba bdan 
izlarning  m u sta h k a m la n ish i  u c h u n   1 0 —  15  d a q i q a  ajratilishi 
kifoya  qilm as  e k a n .  J a h o n   psixologlari  o l i b   b o r g a n   keyingi 
tajrib alar sh u n i  k o ‘rsatdiki,  s h o k d a n   s o ‘n g   h o sil  qilin a d ig a n  
k o ‘nikm aga  h a m   sh o k   salbiy  ta'sir  ko‘rsatishi  m u m k i n   ekan. 
D e m a k ,  shok  izlarning  ,,konsolidatsiya“ la n ishigagina  t a ’sir 
qilib  q o lm a y ,  balki  m iyani  s h u n d a y   h o l a t g a   solib  q o ‘yar 
ekanki,  b u n d a   k o ‘n ik m a   hosil  b o lis h i  rcallikdan  uzoqlashadi.
H o z ir d a   s h u   n a r s a   m a 'l u m   boMdiki,  y u q o r i d a g i   s a m a ra  
fa q at  e le k tr   s h o k i   y o r d a m i d a   e m a s ,  b a l k i   f a r m a k o lo g i k  
e l e m e n t l a r   t a 's i r i   o s t i d a   h a m   k u z a ti la r   e k a n .   M a s a la n , 
b a r b itu ra tla r  b o s h   m iy a   p o kstlog‘ini  t o r m o z l a n i s h   holatiga 
olib  keladi;  m e tra z o l  p o ‘stloqda  kuchli  q o ' z g ‘a lish n i  yuzaga 
keltiradi.  T o 'p l a n g a n   m a 'l u m o t la r g a   q a r a g a n d a ,   o d a m d a  
k o ‘n i k m a   h o s il  q i l i n i b ,   s o ‘ng  b ir   d a q i q a   o ‘t g a c h   y a n a  
b a rb itu ra tla rn i  q a b u l  qilish  k o ‘n i k m a   i z i n i n g   y o ‘qolishiga 
olib  kelar  e k a n ;  a y n a n   shu  dozadagi  b a r b it u r a t li   k o ‘n ik m a  
hosil q ilin g a n d an   s o ‘ng y a n a  30 daqiqa o ‘t g a c h   q a b u l  qilinsa, 
k o 'n i k m a n i n g   buzilish i  m u m k in   e k a n .  S h u n g a   o ‘xshash 
n a t i j a l a r   m e t r a z o l   b i l a n   o ‘t k a z i l g a n   t a j r i b a l a r d a   h a m  
k u z a tilgan;  k o ‘n i k m a   hosil  q i l in g a n d a n   s o ‘n g   10  soniya 
o ‘t g a c h ,  y a n a   m e t r a z o l   q abul  q ilin ish i  i z l a r n i n g   q o ‘pol 
ravishda  buzilishiga  olib   kelar,  10  d a q i q a   o ‘t g a c h   qabul 
q ilin sa ,  u  h o l d a   iz l a r n in g   k u c h s iz   s a q l a n i s h i   n a m o y o n
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   96   97   98   99   100   101   102   103   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə