O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi



Yüklə 59,47 Kb.

səhifə98/145
tarix17.09.2017
ölçüsü59,47 Kb.
1   ...   94   95   96   97   98   99   100   101   ...   145

b a ta n   obyekt  hisoblanib,  obyektning  atrofidagilar  esa  fon 
deyiladi.  Idrokning sifati  obyektni fondan tez, t o ‘liq va aniq 
ajratib  olish  bilan  belgilanadi.
Id ro k   q o ‘zgkatu v c h ila rn in g   ayrim  xususiyatlarini  aks 
ettiruvchi  sezgilardan  farq qilib,  narsani  butunligicha,  uning 
h a m m a  xususiyatlari bilan yaxlitligicha aks ettiradi.  Shuning 
u c h u n   idrok  ayrim  sezgilarning  oddiy  yig‘indisidan  iborat, 
deg a n   xulosa chiqarib b o ‘lmaydi.  Idrok o ‘ziga xos tuzilishga 
ega  b o klgan  hissiy  b ilishning  sifat  jih atdan  yangi,  yuksak 
bosqichidir.
Id ro k n in g   p red m e tlilig i,  yaxlitligi,  m a ’lum   tartibda 
tuzilishi,  konstantligi,  anglanganligi,  tanlovchanligi  uning 
e n g   m u h im   xususiyatlaridandir.
f
Tekshirísh  uchun  savollar
1.  Idrokjarayoni to‘g‘risida qanday tasawurga egasiz?
2.  Idrokning 
t u z i l i s h i n i  
qanday tushuntirasiz?
3.  Idrokning xususiyatlarini qanday izohlaysiz?
4.  Idrokning  mohiyatini  yoritib  bering.
5.  Fazo, vaqt va harakatni idrok qilishning farqini aytib bering.
6.  Kuzatuvchanlik nima?
X I V   b o b  
X O T IR A
X o tira  haqida  umumiy  tushuncha
Psixologik m an balard a  koYsatilishicha,  psixikaning eng 
m u h i m   xususiyati,  in so n   tashqi  t a ’sirotlaridan  o ‘zining 
keyingi  faoliyati  va  xatti-harakatlarida  d o im o   foydalanishi 
h a m d a   ijodiy  y o n d a sh uvi  orqali  unga  b a'zi  o ‘zgarishlar 
kiritishidir.  Insonda  shaxsiy  tajriba,  ko‘nikma,  m alaka  va 
bilim lar koMami orta b organ sari  faoliyati  h a m da xulq-atvori 
t o b o ra   m urakkablashib,  yangi  m azm un,  yangi  sifat  kasb 
e t a   boshlaydi.  M a ’lum ki,  agar  tashqi  olam n in g  bosh  miya 
k a tta   yarim sharlari  q o b ig ‘ida  hosil  b o kladigan  obrazlari, 
tim sollari  va  ularning  izlari  yo‘qolib  ketaversa,  tajribaning
2 3 0
www.ziyouz.com kutubxonasi


saqlanishi,  bilimlarning  boyishi,  m urakkablashishi,  m uay- 
yan  tartibga  kelishi,  q ayta d a n  jonlanishi  m u tla q o   r o ‘y ber- 
m as  edi.  M odom iki,  s h u n d a y   ekan,  m az k u r  o b ra z la r  bir- 
biri  bilan  o ‘zaro  uzviy  b o g ‘lanib,  asta-sekin  m u s ta h k a m -  
lanib,  miya qobig‘ida puxta saqlanib qoladi, s h u  bilan  birga, 
hayot va faoliyatning m uayyan talablariga  m uvofiq  ravishda 
q a y ta d a n   jo n la n a d i,  a w a lg i  holatini  t a k r o r a n   n a m o y o n  
qiladi.
Hozirgi  davrda  q o l l a n i b   kelinayotgan  a d a b iy o tla rd a  
xotiraga m ana b unday ta ’rif berib kelinmoqda:  „ Individning 
o ‘z tajribasida esda olib qolishi, esda saqlashi va  keyinchalik 
uni yana esga tushirishi xotira dcb ataladi“ .  Lekin b u  t a ’rifda 
xotiraga  taalluqli  b o ‘lgan  j u d a   kolp  sifatlar,  xossalar  va 
xu su siyatlar  o ‘z  ak sini  t o p m a g a n ,   s h u n in g   u c h u n   uni 
m uk am m al,  ixcham ,  pishiq  ifodalangan deyishga  h a qqim iz 
y o 'q .  Ushbu  qiyin  h olatd a n   chiqishning  b ird a n   bir  y o l i ,  
bizningcha, unga m an a  b unday ta ’rif berishdir:  „Xotira atrof- 
m uhitdagi  voqelik  (narsa)ni  bevosita  va  bilvosita,  ixtiyoriy 
va  ixtiyorsiz  ravishda,  passiv  va  aktiv  (faol)  h o ld a   re p ­
roduktiv  va  produktiv  tarzda,  verbal  va  noverbal  shaklda, 
mantiqiy va mexanik y o kl bilan aks ettiruvchi esda olib qolish, 
e sd a  saqlash,  q a y ta d a n   esga  tushirish;  u n u t i s h   h a m d a  
esla sh d a n   iborat  psixik  ja r a y o n ;  a lo h id a   v a   u m u m iy lik  
n a m o y o n   qiluvchi  ijtimoiy  hodisa,  b a rc h a   taassurotlarni 
ijodiy  qayta  ishlashga  y o ‘naltirilgan  m n e m ik   ( y u n o n c h a  
m n e m a   — xotira  d eg a n   m a ’n on i  bild iradi)  f a o l i y a t d ir “ . 
Shuni  q a t’iy  aytish  m u m k in k i,  berilgan  t a ’rif  xotiraning 
m urakkab,  keng  qamrovli  jihatlarini  t o ‘la  t a ’kidlash  im- 
koniyatiga ega.  Lekin bu m utlaq mukam mallikni d a ’vo qilish 
degani  emas,  chunki  u n d a   m uayyan  d arajada  obyektiv  va 
subyektiv  m a ’lu m o t  aks  ettirilm agan,  a lb a tta .  U m u m a n  
qaraganda,  bu  narsaga  hojat  h a m ,  ehtiyoj  h a m ,  h a tto   im~ 
koniyat  ham   yo ‘qdir.
T a ’rifda  xotiraning esda  olib  qolish,  e sd a  saqlash,  esga 
tushirish,  u n u tish ,  tanish,  eslash  kabi  asosiy  ja ra y o n la ri 
alohida  ajratib  k o ‘rsatilgan  b o ‘lsa-da,  lekin  u la r n in g   h a r 
biri  mustaqil  holat  va jaray on   hisoblanmaydi.  C h u n k i  ular 
m u a y y a n   faoliyat  d a v o m i d a ,  xo h   bilish,  x o h   m n e m i k
231
www.ziyouz.com kutubxonasi


faoliyat  b o ‘lishidan q a t’i  n a z arsha kllan a d i  va o ‘sha faoliyat 
tuzilishi,  mohiyati  va  m az m u n i  bilan  belgilanadi.  S huning 
u c h u n   insonning  m uayyan  bir materialni  esda  olib qolishi, 
esda saqlashi,  esga tushirishi  uning individual tajriba  k o l a m i  
b ila n   saviyasi  h a m d a   aq l-zak o v ati  darajasiga  bog'liqdir. 
C h u n k i   esda olib qolingan  narsa va  hodisalarni  keyinchalik 
q o l l a s h   u c h u n   esga  tushirish  Iozim  b o ‘ladi;  bu  m nem ik 
faoliyatni  talabqiladi.  0 ‘zlashtirilgan  materiallarning ushbu 
faoliyat doirasidan chiqib  ketishi esa uning unutilishiga olib 
keladi.  M aterialni  esda  saqlash  bu  uning  shaxs  faoliyatida 
q a n d a y  aks etishiga bog'liq.  S huning uchun odam nin g bilish 
faoliyati,  h a r   xil  holatlarda:  xulq-atvori,  hayotiy  tajribasi 
va m a d a n iy  malakasiga k o ‘ra belgilanadi.  Lekin, bu to ‘g'rida 
q a ra m a - q a rs h i  nuqtayi  n azarlar  h am   mavjud,  ular  o ‘zaro 
m e z o n la ri  h a m d a   sharhlari  bilan  farqlanadi.
D e m a k ,  xotira  shaxs  psixik  faoliyatining  eng  m u him  
t a r k i b i y   q i s m l a r id a n   b iri  h is o b la n a d i.  S h u n i  a l o h i d a  
t a ’kidlash  kerakki,  xotiraning  bosh  o ‘rni  o ‘tm ish d a   yuz 
b e rg a n   narsa  va  hodisalarni  aks  ettirish  bilan  ch eklanib  
q o lm a y ,  balki  ham   hozirgi,  ham   kelgusida  amalga  oshirish 
r e j a l a s h t i r i l g a n   v o q e li k n in g   r o 'y o b g a   c h iq i s h in i   h a m  
t a ’m inlaydi.  Tabiatda va jam iyatda  nam oyon b o la d ig a n   har 
q a n d a y   toifadagi  psixik  hodisa  o ‘zining  tarkibiga  kiruvchi 
h a r  b ir  qismni  muayyan  tartibda  o ‘zaro  bogMangan  tarzda 
saqlab  qolinishini  talab  ctadi.  Turli  ko'rinishga  ega  b o lg a n  
„ b og‘lanish“ga imkoniyat yoki shart-sharoit vujudga kelmasa, 
u   h o ld a   rivojlanish  t o kg ‘risida  s o 'z   ham   bo'lishi  m um k in 
em as,  c h u n k i,  I.M .Sechenov  iborasi  bilan  a>lganda,  kishi 
„chaq alo qlik  holatida“  mangu  qolib  ketgan  b o l u r  edi.
Psixologik  ilmiy  adabiyotlarda  kokp  m arotaba  t a ’kid- 
Ian ishicha,  xotira  barcha  psixik jarayonlarning  eng  m uh im  
tasnifi  b o l i s h i d a n   tashqari,  u  inson  shaxsining  birligi  va 
yaxlitligi,  biologik  va  ijtimoiylik  nisbatini  h a m d a  ularning 
o 'z ig a   xos  xususiyatlari,  xossalari,  mexanizmlari  t o ‘g'risida 
m u a y y a n   tartibda  m a ’lu m o t  berish  imkoniyatini  t a ’minlab 
tu ra d i.
X o t i r a   psixologiya  fan in in g  c h u q u r   tadqiq  qilingan 
j a r a y o n l a r i d a n   biri  b o ‘lib  h is o b la n s a - d a ,  lekin  fan  va
232
www.ziyouz.com kutubxonasi




Dostları ilə paylaş:
1   ...   94   95   96   97   98   99   100   101   ...   145


Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©genderi.org 2019
rəhbərliyinə müraciət

    Ana səhifə