Bojan [optrajanov

SULFURNA KISELINA I AZOTNA KISELINA 
Oksidi i kiselini na sulfurot 
Sulfurot obrazuva dva oksida. Vo edniot (sulfur dioksidot) 
oksidacioniot broj na sulfurot e +4, a vo drugiot (sulfur 
trioksidot) sulfurot ima oksidacionen broj +6. Mnogu po~esto 
se sre}ava sulfur dioksidot koj nastanuva pri gorewe na 
sulfurot vo vozduh, kako i pri zagrevaweto (pr`eweto) na 
sulfidni minerali i rudi (vidi podolu). Nastanuva i pri gorewe-
to na jagleni i drugi fosilni goriva (na primer, mazut) {to so-
dr`at sulfur. Od druga strana, za dobivawe na sulfurna kiselina 
(vidi str. 134) mnogu pova`en e sulfur trioksidot.  
 
  
 
Sl. 4.37. Modeli za moleku-
lite na SO
2
 i SO
3
 
Sl. 4.38. Efekt na kiselite 
do`dovi vrz {umskata 
vegetacija 
Sulfur dioksidot dobro se rastvora vo voda, pri {to vodnite 
rastvori obi~no se vikaat sulfuresta kiselina. Vakviot naziv 
mo`ebi i ne e soodveten, zatoa {to slobodna sulfuresta kiselina 
ne e poznata. Rastvoraweto vo voda na sulfur dioksidot koj vo 
atmosfera se nao|a kako zagaduva~  e eden od najva`nite faktori 
pri nastanuvaweto na kiselite do`dovi koi se pri~initeli na 
seriozno naru{uvawe na `ivotnata sredina (sl. 4.38). 
Sulfur trioksidot na obi~na temperatura e te~nost koja na vozduh 
“~adi”. Vsu{nost, parite od sulfur trioksid i vlagata vo vozduhot 
obrazuvaat sitni kapki sulfurna kiselina, taka {to se obrazuva 
magla, a ne ~ad. Sulfur trioksidot mo`e da se rastvora vo voda, no 
pobezbedno e ako se rastvora vo koncentrirana sulfurna kiselina. 
Dobieniot produkt se vika oleum. So delumno razreduvawe na 
oleumot, pak, se dobiva koncentrirana sulfurna kiselina vo koja 
maseniot udel na H
2
SO
4
 e okolu 0,98.  
Kako {to mo`ebi ve}e znae{e: 
x od oksidite na sulfurot po~esto se sre}ava dioksidot, gas koj se obrazuva pri gorewe na 
sulfurot i na drugi supstanci {to sodr`at sulfur; toj e mo{ne seriozen zagaduva~ na `i-
votnata sredina; 
x na obi~na temperatura sulfur trioksidot e te~nost; dobro se rastvora vo sulfurna kiselina, 
obrazuvaj}i oleum. 
 
133

---

Sulfurna kiselina – svojstva 
Sulfurnata kiselina (sl. 4.39) e bezbojna maslovidna 
te~nost. Gustinata ì e okolu dvapati pogolema od 
onaa na vodata.  
Vo molekulata na sulfurnata kiselina postojat dva 
vodorodni atoma {to mo`e da se oddelat od nea. Pri 
postepenoto “otkinuvawe” na ovie atomi od 
molekulata, se obrazuvaat HSO
4
–
 i SO
4
2– 
jon soodvetno 
(sl. 4.39). 
 
 
 
Sl. 4.39. Modeli za molekulite na sulfurna 
kiselina i za hidrogensulfaten i sulfaten 
jon 
Vo soglasnost so ova, sulfurnata kiselina obrazuva 
dva vida soli – sulfati i hidrogensulfati. 
Sulfurnata kiselina e silna kiselina, edna od najsil-
nite.  
 
 
               a 
 
            b 
Koncentriranata sulfurna kiselina dejstvuva dehidra-
taciono, t.e. odzema voda od vozduhot (se upotrebuva 
kako sredstvo za su{ewe na vozduhot), od ko`ata (na 
koja predizvikuva “izgorenici”), pa duri i od supstanci 
vo koi nema molekuli voda, tuku atomi od vodorod i od 
kislorod svrzani za atomi od jaglerod, na primer vo 
{e}erot (saharozata), celulozata itn. (sl. 4.40).  
Tokmu zatoa, duri i mali kapki sulfurna kiselina {to 
}e padnat na oblekata predizvikuvaat kinewe na tkae-
ninite. Ottamu, mnogu pretpazlivoto rabotewe so kon-
centrirana sulfurna kiselina e pove}e od neophodno.  
Pri razreduvaweto na koncentrirana sulfurna kise-
lina (toa e silno egzotermen proces) sekoga{ treba da se dodava 
(vo tenok mlaz) sulfurna kiselina vo voda, a nikako obratno.  
Sl. 4.46. Dodavaweto (a) na koncentrirana 
sulfurna kiselina na obi~en {e}er  
doveduva do jaglenisuvawe (b) 
Imeno, vodata (~ija gustina e mnogu pomala) ostanuva na povr{i-
nata od koncentriranata sulfurna kiselina, a golemoto 
koli~estvo toplina {to se osloboduva doveduva do vriewe i prs-
kawe na kapki od sè u{te koncentrirana kiselina (sl. 4.41) koi 
mo`e da dovedat do o{tetuvawe na o~ite, ko`ata i drugite 
tkiva, a i na tkaeninite od oblekata. 
 
Sl. 4.41. Sulfurnata kiselina 
ne se razreduva vaka! 
Sekako treba da zapomni{: 
x sulfurnata kiselina e te~nost so gustina {to e re~isi dvapati pogolema od onaa na vodata; 
x vo molekulata na sulfurnata kiselina ima dva zamenlivi atoma od vodorod i zatoa ovaa 
kiselina mo`e da obrazuva dva vida soli – hidrogensulfati i sulfati; 
x potrebna e golema pretpazlivost pri raboteweto so sulfurnata kiselina (osobeno so 
koncentriranata). 
 
134

---

Sulfurna kiselina – dobivawe i primena 
Sulfurnata kiselina e, bez somnenie, najva`noto soedinenie na sulfurot i eden od najva`nite 
proizvodi na hemiskata industrija voop{to. 
Osnovna surovina pri dobivaweto na sulfurnata kiselina e sulfur dioksidot. Vo zemjite kade 
{to ima samoroden sulfur, sulfur dioksid se dobiva so sogoruvawe na sulfurot. Vo drugite 
zemji, sulfur dioksid se dobiva kako otpaden produkt na proizvodstvoto na bakar, olovo i/ili 
cink 
Sulfur dioksidot se pretvora vo sulfur trioksid so kataliti~ka oksidacija.  
Porano kako katalizator se koristel azot dioksid: 
SO
2
(g) + NO
2
(g) + H
2
O = H
2
SO
4
(aq) + NO 
a izdvoeniot azot monoksid se oksidiral so vozdu{niot kislorod vo azot dioksid koj se vra}al 
vo procesot. Celata postapka se izveduvala vo t.n. olovni komori.  
Denes prakti~no edinstveno upotrebuvan e t.n. kontakten proces vo koj katalizatorot e 
divanadium pentaoksid
*
.  
So delumno razreduvawe na oleumot, se dobiva koncentrirana sulfurna kiselina vo koja 
maseniot udel na H
2
SO
4
 e okolu 0,98.  
Sulfurnata kiselina nao|a {iroka primena vo industrijata (za dobivawe drugi kiselini, vo 
proizvodstvoto na ve{ta~ki |ubriva i za drugi celi) kako i vo laboratoriskata praktika. Vo 
olovnite akumulatori kako elektrolit se koristi rastvor od sulfurna kiselina. 
Nakuso re~eno: 
x sulfurnata kiselina se dobiva od sulfur dioksid koj prvin kataliti~ki se oksidira do 
sulfur trioksid, a potoa ovoj se rastvora vo voda ili, podobro, vo sulfurna kiselina (vo 
posledniov slu~aj se dobiva oleum); 
x vo t.n. kontakten proces, kako katalizator se koristi vanadium pentaoksid; 
x sulfurnata kiselina nao|a primena vo proizvodstvoto na ve{ta~ki |ubriva, na golem broj 
drugi hemikalii i vo laboratoriskata praktika, a rastvori od sulfurna kiselina se ko-
ristat vo olovnite akumulatori. 
Azotna kiselina – dobivawe 
Azotnata kiselina spa|a vo grupata najva`ni neorganski kiselini zatoa {to pretstavuva osnova 
za proizvodstvo na ve{ta~ki |ubriva, eksplozivi, plasti~ni masi i cela niza drugi va`ni 
proizvodi i zatoa vistinski predizvik bilo iznao|aweto na prakti~ni i evtini na~ini za 
nejzino dobivawe. Inaku, u{te alhemi~arite znaele na~in za prigotvuvawe na azotna kiselina.  
                                                           
*
 Mo`e da se polzuva i platina, no ovoj katalizator e poskap, a i polesno se “true”, t.e. se deaktivira. 
 
135

---