Bojan [optrajanov

trinitrat
*
). So reakcija me|u azotnata kiselina i celulozata se dobiva smesa od nitrati na 
celulozata  (smesata obi~no se vika nitroceluloza) od koja se prigotvuvaat lakovi. So 
nitrirawe na benzenot se dobiva nitrobenzen koj, so redukcija, dava anilin. Od anilinot se 
izveduvaat golem broj sinteti~ki boi. 
Da sumirame: 
x azotnata kiselina e silno oksidaciono sredstvo; 
x se koristi vo industrijata za ve{ta~ki |ubriva, eksplozivi, lakovi i za mnogu drugi celi. 
Natrium karbonat i natrium hidrogenkarbonat 
 
Natrium karbonatot vo praktikata se sre}ava kako bezvodna 
(kalcinirana soda) i kako dekahidrat (kristalna soda ili soda za 
perewe). Se dobiva od prirodnite nao|ali{ta (tamu kade {to gi 
ima) ili industriski. Pri industriskoto dobivawe na natrium 
karbonat naj~esto se polzuva t.n. Solveev proces
†
 pri koj vo izla-
den zasiten rastvor od natrium hlorid se voveduvaat gasovit jagle-
rod dioksid i amonijak. Od rastvorot kristalizira natrium hidro-
genkarbonatot. Procesot e dosta slo`en i podolu se dadeni samo 
sumarnite ravenki na reakciite {to se slu~uvaat :  
NaCl(aq) + CO
2
(g) + NH
3
(g) + H
2
O(l) = NaHCO
3
(s) + NH
4
Cl(aq) 
2NaHCO
3
(s) = Na
2
CO
3
(s) + CO
2
(g) + H
2
O(g) 
Sl. 4.45. Ernest Solvej 
Natrium karbonatot se upotrebuva vo proizvodstvoto na staklo, 
aluminium i sapuni, se dodava kon detergenti, a ima i drugi primeni. 
Soedinenieto natrium hidrogenkarbonat sekako ti e poznato. Go ima vo sekoe doma}instvo toa e 
poznatata  soda bikarbona. Se upotrebuva pri proizvodstvoto na pra{oci za pe~ewe, gazirani 
pijalaci i sli~no. Se dobiva kako sporeden produkt na Solveeviot proces. 
Negoviot voden rastvor reagira slabo bazno (zo{to?). Ne e dobro ako se upotrebuva za 
neutralizirawe na vi{okot od kiselina vo `eludnikot, makar {to ~esto se primenuva za ovaa 
cel. Imeno, pri vnesuvawe na koli~estva NaHCO
3
 {to se pogolemi od potrebnite (a koj znae 
kolku to~no e potrebno?!?), sredinata vo `eludnikot stanuva bazna. Toa doveduva do zgolemeno 
la~ewe na hlorovodorodna kiselina koja, odnovo, treba da se neutralizira i sè taka vo krug. 
Sovremenite sredstva za neutralizirawe na vi{okot od `elude~na kiselina (tie se vikaat 
antacidi) se nerastvorlivi (sodr`at, na primer, aluminium hidroksid), pa ne predizvikuvaat 
zgolemeno la~ewe na kiselina, duri i ako bidat vneseni vo pogolemi koli~estva. 
                                                           
* Ova soedinenie obi~no se vika nitroglicerin.
 
†
 Spored Ernest Solvej [Ernest Gaston Joseph Solvay] (1838–1922). Inaku, zaradi problemi so zagaduvaweto na sredinata, 
Solveeviot proces sega poretko se polzuva. Vo SAD od 1986 godina nema pove}e postrojki {to rabotat na ovoj na~in. 
 
138

---

Spored toa, 
x Na
2
CO
3
 se dobiva glavno od vodni rastvori na NaCl so dejstvo na amonijak i CO
2
 (Solveev 
proces), a se upotrebuva, me|u drugoto, vo proizvodstvoto na sapuni, detergenti, staklo;  
x NaHCO
3
 se dobiva kako sporeden produkt pri Solveeviot proces, a se upotrebuva vo doma}in-
stvoto i pri proizvodstvoto na gazirani pijalaci. 
 
 
 
 
VE[TA^KI \UBRIVA 
Kru`ewe na azotot i fosforot vo prirodata 
Azotot se nao|a vo golemi koli~estva vo atmosferata, no ottamu mo`e da go polzuvaat samo mal 
broj `ivi organizmi  re~isi edinstveno nekoi, t.n. azotni bakterii, na 
primer, onie {to `iveat na korenite na t.n. leguminozni rastenija 
(me{unkari; v. sl. 4.46). Ovie bakterii go pretvoraat vozdu{niot azot vo so-
edinenija (predimno nitrati) {to vi{ite rastenija mo`e da gi upotrebuva-
at. Kako {to se veli, azotnite bakterii go fiksiraat atmosferskiot azot.  
 
Inaku, svrzuvaweto na atmosferskiot azot so kislorod vo vreme na grmo-
tevicite e dopolnitelen izvor na prirodno fiksiran azot. Pod dejstvo na 
elektri~nite praznewa vo atmosferata od azot i kislorod se obrazuva  azot 
monoksid (NO), toj se oksidira do azot dioksid (NO
2
), ovoj so atmosferskata 
vlaga obrazuva azotna kiselina, a taa so sostojki na mineralite od po~vata 
obrazuva nitrati.  
Sl. 4.46. Kolonii od 
azotni bakterii na 
koren od me{unkar 
Azotnite soedinenija {to nastanuvaat vo rastenijata (me|u drugoto, vo hlorofilot) se polzuva-
at natamu od `ivotnite i od ~ovekot (tie se neophodni za obrazuvawe belkovini). Imeno, 
trevopasnite `ivotni se hranat so rastenijata, a azotot {to pri toa go vnesuvaat slu`i pri 
sozdavaweto na belkovini (proteini). Proteinite, potoa, gi koristat mesojadnite `ivotni, pa i 
~ovekot. 
 
Osobeno korisno rastenie e lucerkata (sl. 4.47) koja, koga }e izrasne, mo`e 
da se iskosi i da slu`i kako hrana za dobitokot, a korenite (zaedno so azot-
nite bakterii na niv) ja na|ubruvaat po~vata. Za `al, ova ne e dovolno i 
zatoa e potrebno da se koristat ve{ta~ki |ubriva (vidi podolu). 
Od izmetot na dobitokot i pri gnieweto na ostatoci od `ivi organizmi se 
obrazuva amonijak koj, isto taka, mo`e da se polzuva od rastenijata. Od 
druga strana, postojat i bakterii {to gi razlo`uvaat organskite supstanci 
koi{to sodr`at azot i, na toj na~in, azot se vra}a vo atmosferata. 
Postoi, taka da se re~e, kru`ewe na azotot vo prirodata koe {ematski e 
prika`ano na sl. 4.48. 
Sl. 4.47. Lucerka 
 
139

---