Bojan [optrajanov

Dolgo vreme azotnata kiselina se prigotvuvala so zagrevawe na kalium nitrat so koncentrirana 
sulfurna kiselina:  
KNO
3
(s) + H
2
SO
4
(l) = KHSO
4
(s) + HNO
3
(g) 
Ovaa metoda mu se pripi{uva na germanskiot hemi~ar i jatrohemi~ar od sedumnaesettiot vek 
Glauber
*
): 
Glavniot na~in za proizvodstvo na azotna kiselina {to sega se primenuva e procesot predlo`en 
(vo 1901 godina) od slavniot germanski hemi~ar Ostvald
†
 
(sl. 4.42 a). Vo osnova, toa e oksidacija na amonijak so vozduh 
ili so kislorod vo prisustvo na katalizator od platina i 
rodium (sl. 4.42 b):  
 
  
     
4NH
3
(g) + 5O
2
(g) = 4NO(g) + 6H
2
O(g) 
Temperaturata na koja se raboti treba da bide povisoka od 
750 ºS (samata brojka ne mora da se pameti!).   
Reakcijata e egzotermna, taka {to dobieniot azot monoksid 
e zagrean na visoka temperatura i treba da se izladi. Se 
razbira, azot monoksidot e samo prviot me|uprodukt pri 
dobivaweto na azotnata kiselina, no tokmu gornata reak-
cija e onaa {to e bitna. 
Sl. 4.42. Vilhelm Ostvald (a) i 
zgolemena slika na katalizator od 
platina i rodium (b)) 
Dobieniot azot monoksid se oksidira do azot dioksid (za 
ova ne e potreben katalizator): 
NO(g) +  ½O
2
(g) = NO
2
(g) 
a obrazuvaniot azot dioksid se rastvora vo voda pri {to se obrazuva smesa od azotna kiselina i 
azot monoksid (toj se vra}a vo procesot):  
3NO
2
(g) + H
2
O(l) = 2HNO
3
(aq) + NO(g) 
Na vakov na~in se dobivaat relativno razredeni rastvori od azotna kiselina vo koi maseniot 
udel na HNO
3
 e okolu 50–70 %.  
Natamo{noto koncentrirawe se vr{i so destilacija vo prisustvo na koncentrirana sulfurna 
kiselina koja slu`i kako dehidrataciono sredstvo.  
I, taka,  
x azotnata kiselina se dobiva so kataliti~ka oksidacija na amonijak od koj otprvin se dobiva 
azot monoksid koj se oksidira do azot dioksid, a ovoj se rastvora vo voda; 
x za dobivawe na koncentrirana azotna kiselina, razredenata kiselina se destilira so 
koncentrirana sulfurna kiselina. 
                                                           
*
 
Johan Rudolf Glauber «Glauber† (1604–1668).  
Glauber go otkril natrium sulfatot ~ij dekahidrat, Na
2
SO
4
·10H
2
O go narekol ~udesna sol (sal mirabile). Od ovoj naziv e 
izveden mineralo{kiot naziv mirabilit za natrium sulfat dekahidratot. Trivijalniot naziv, pak, na ovaa supstanca e 
Glauberova sol. Vo ~est na Glauber, mineralot so sostav Na
2
Ca(SO
4
)
2
 se vika glauberit. 
† Vilhelm Ostvald …Ostwald† (1853–1932), dobitnik na Nobelovata nagrada za hemija za 1909 godina.  
 
136

---

Azotna kiselina – svojstva i primena 
^istata azotna kiselina e bezbojna te~nost (sl. 4.43) so temperatura na 
vriewe
*
 od 83 qC i temperatura na mrznewe od –42 qC. Vo koncentriranite 
vodni rastvori, azotnata kiselina se razlaga: 
 
2HNO
3
(aq) = NO
2
(g) + O
2
(g) + H
2
O(l) 
Azot dioksidot se rastvora vo azotnata kiselina, obojuvaj}i ja `olto ili 
kafeavo. 
Azotnata kiselina e silna kiselina (edna od najsilnite), taka {to vo voden 
rastvor e prakti~no celosno disocirana: 
Sl. 4.43. ^istata 
azotna kiselina e 
bezbojna te~nost
HNO
3
(aq) + H
2
O(l)
 k H
3
O
+
(aq) + NO
3
–
(aq) 
Koncentriranata azotna kiselina (w | 0,7) e silno oksidaciono sredstvo pri {to samata se 
reducira do azot dioksid.  
Pri dejstvo na umereno koncentrirana azotna kiselina vrz srebro kako produkt se obrazuva NO:  
3Ag(s)  4HNO
3
(aq) 
  3AgNO
3
(aq) 
 NO(g)  2H
2
O(l) 
 
Oksidaciono sredstvo e i razredenata azotna kiselina. Kako {to se 
gleda na sl. 4.44, razredenata azotna kiselina go oksidira i bakarot: 
3Cu(s) + 8HNO
3
(aq) = 3Cu(NO
3
)
2
 + 2NO(g) + 4H
2
O(l) 
Mnogu silno oksidaciono sredstvo e smesata od koncentrirana azotna 
i koncentrirana hlorovodorodna kiselina vo koja volumenskiot odnos 
na dvete kiselini e | 1 : 3.  Vakvata  smesa  se  vika  carska voda zaradi 
toa {to mo`e da go rastvoruva i zlatoto  “carot” na site metali: 
Sl. 4.44. Oksidacija na ba-
kar so razredena azotna 
kiselina 
Au + HNO
3
 + 3HCl = AuCl
3
 + NO + 2H
2
O 
AuCl
3
 + HCl = HAuCl
4
Vo carska voda, inaku, se rastvora i platinata. 
Azotnata kiselina ima mnogustrana prakti~na primena. Pokraj toa {to e va`na laboratoriska 
hemikalija, mnogu se primenuva i vo industrijata. Mo`ebi najva`na od industriskite primeni e 
onaa {to e bazirana na nejzinata neutralizacija so amonijak: 
HNO
3
(aq) + NH
4
OH(aq) = NH
4
NO
3
(aq) + H
2
O(l) 
Amonium nitratot e verojatno najva`noto ve{ta~ko azotno |ubrivo
†
, a sostaven del e i na mnogu 
eksplozivi.  
Azotnata kiselina (obi~no, zaedno so sulfurnata koja slu`i kako dehidrataciono sredstvo) se 
koristi vo proizvodstvoto i na drugi eksplozivi (na primer, trinitrotoluen i gliceril 
                                                           
* Kako i sekoga{, brojkite ne treba da se pametat! 
†
 
Sodr`inata na azotot vo nego e w(N) | 0,35. 
 
137

---