Právo verejné a súkromné, zločiny práva verejného a súkromného

A2 Spôsobenie škody podľa 1. a 3. kapitoly

Prvá kapitola lex Aquilia stíha protiprávne usmrtenie otroka, alebo zvieraťa.

Tretia kapitola upravuje prípad, keď by niečo bolo spálené, zničené, alebo zlomené, aj keď by obyčajné označenie „zničené“ mohlo vo všetkých situáciách postačiť. Pretože výrazom „zničené“ sa rozumie (všetko), čo bolo nejako znehodnotené. Preto zahrňuje tento výraz nielen „spálené, či zničené, či zlomené“, ale i roztrieštené a rozdrvené a vyliate a vôbec, nejako poškodené či zmarené, rovnako ako zhoršené.³¹ Pre deklaratórne vymenovanie činov, Justiniánske inštitúcie uvádzajú ako príklad, keď niekto zhorší kvalitu vína, alebo oleja, tak, že doň prileje vodu. Nejedná sa ani o spálenie, ani o zničenie, ani o zlomenie. Ide o zníženie kvality, ktorá spôsobí majiteľovi škodu.

A2.1. Spôsobenie škody podľa 1. kapitoly - usmrtiť

Prvá kapitola Aquilliovho zákona hovorí o škode spôsobenej usmrtením cudzieho otroka, alebo zvieraťa. Rímsky právnici videli obrovský rozdiel medzi „usmrtením“ a „spôsobením smrti“

Pod occidere je treba rozumieť, že niekto iného usmrtil v dôsledku útoku mečom, alebo palicou, alebo aj inou zbraňou, alebo aj rukami (ak ho, dajme tomu zaškrtil) alebo päsťou, alebo hlavou, alebo akýmkoľvek iným spôsobom.³² Dôležité je, aby obeť usmrtil osobne a bezprostredne. Lex Aquillia, v originálnom znení, postihoval iba škodu spôsobenú „telu telom“ (damnum corpore corpori datum). „Osobne“ znamená aj pomocou otroka, alebo inej podriadenej osoby, lebo Paulus hovorí: „Is damnum dat, qui iubet dare, eius vero nulla culpa est, cui parere necesse sit (sám pôsobí škodu ten, kto ju nariaďuje, bez viny je ten, kto musí poslúchať)“. Vymenovanie jednotlivých spôsobov je vždy deklaratórne, pretože každý autor uvádza nové a nové príklady, ako možno cudzieho otroka, alebo zviera, usmrtiť. Fantázii sa medze nekladú, ale realita je ešte pestrejšia. Je možné usmrtiť padajúcim konárom, ak orezávač stromu nakričal dostatočne nahlas. Usmrtiť môže aj nešikovný lekár svoji „liečením“.

Od occidere je potrebné rozlíšiť mortis causam praestare. Spôsobenie smrti nie je to isté ako usmrtenie. Nedochádza pri ňom k fyzickému kontaktu. Smrť nie je tak bezprostredná a neodvratná. Mortis causam praestare je keď sa choromyseľnému podá meč. Ak niekto podá zbraň osobe uvažujúcej o samovražde, dá sa, logicky, predpokladať, čo sa stane. Ale k samovražde dôjsť nemusí. Podobne ak niekto podá chorému namiesto lieku jed. Chorý ho môže, ale nemusí užiť. A navyše, ak je vážne chorý, môže zomrieť na svoju chorobu, ešte pred tým, ako jed začne účinkovať. Pri mortis causam praestare je, na rímske pomery, súvislosť medzi činom a smrťou dosť pochybná. Z týchto dôvodov sa actio de lege Aquilliana dala použiť iba na prípady occidere. V prípadoch mortis causam praestare prétor povoloval actio in factum.

Mnohokrát sa vyskytoval problém určiť či sa jedná o occidere, alebo o mortis causam praestare. Ako je zhodenie z mostu. Skúma sa pravdepodobnosť úmrtia, alebo zničenia. Ak otrok nemal šancu prežiť pád, pretože most bol príliš vysoko a prúd rieky príliš silný, jedná sa o occidere. Ak zhodeným otrokom bol známy plavec, pod mostom bolo dostatok vody a nie príliš silný prúd, ide iba o zapríčinenie smrti.
A2.2. Spôsobenie škody podľa 3. kapitoly – poškodiť

Tretia kapitola sa venuje škode, ktorá bola spôsobená spálením, zničením, alebo zlomením. Gaius dodáva, že slovo „zničené“ by úplne stačilo. Zničiť znamená akúkoľvek činnosť, ktorej výsledkom je znehodnotenie veci. Preto sa lex Aquilia používa aj v prípadoch ak niečo bolo roztrieštené, rozdrvené, vyliate, zmarené.³³ Justiniánske Inštitúcie doplňujú spôsoby vzniku škody aj o „nariedené“. ³⁴(Riedenie oleja a vína bol asi veľmi obľúbený spôsob ako sa obohatiť. Víno stratilo veľkú časť svojej kvality. Olej sa stal nepoužiteľný.)

Aj v 3. kapitole sa pôvodne vyžadovalo pôsobenie „tela na telo“. Ale postupne sa vnímanie kauzality zmierňovalo. Priznávala sa žaloba aj pri pozitívnom konaní bez priameho vplyvu na vec. Napríklad nepolievať vzácnu rastlinu. Alebo nechať vzácne umelecké dielo na dvore tak, aby zmoklo a znehodnotilo sa.

Nakoniec prétorská jurisdikcia umožnila žalovať aj prípady, kde nedošlo na priame pôsobenie na telo (damnum non corpore non corpori datum). Nejednalo sa priamo o poškodenie, alebo zničenie veci. Hovoríme o situáciách do ktorých škodca naaranžoval vec, alebo zviera, tak, aby vznikla škoda sama od seba. Napríklad nechať otvorenú klietku divokého zvieraťa. Ono už utečie samo. Nechať čln ležať nepriviazaný na pláži tak, aby ho príliv odplavil. Ani raz páchateľ nemusel nič lámať, páliť, alebo ničiť. Škoda nastala jeho vinou, ale bez jeho priameho vplyvu na vec.

A3 Vyčíslenie škody

Škoda sa definuje v peniazoch. Je to cena zničenej, alebo poškodenej veci. Neoceňuje sa iba priama hodnota veci, ale celková škoda, ktorá vznikla poškodením jej majiteľovi. Hovoríme teda o damnum emergens a lucrun cessans.

A3.1. Damnum emergens

Damnum emergens je škoda priama. Predstavuje to, o čo sa zmenšil majetok poškodeného. Pri zabití zvieraťa je škoda jeho cena. Rovnako pri zničení drahého predmetu predstavuje škoda jeho cenu.

A3.2. Lucrum cessans

Lucrum cessans, ušlý zisk, je prospech, ktorý by poškodený zo svojej veci mal, keby nebola zničená, alebo poškodená. Predstavuje hmotné záujmy, ktoré boli spôsobením škody zmarené.

Podľa Lex Aquilia sa oceňuje, okrem damnum emergens aj ušlý zisk. Klasický právnici používajú príklad dedičstva, ktoré zabitý otrok nestihol zdediť. Toto dedičstvo malo byť budúcim ziskom otrokovho pána. Keďže je otrok mŕtvy, dediť nebude. Jeho vrah musí uhradiť poškodenému pánovi cenu otroka a cenu otrokovho nezdedeného majetku.³⁵ Je to zisk, ktorý sa dal reálne očakávať. Ušlým ziskom je aj zisk z dohody o prenájme veci , ktorá sa nikdy nerealizovala, pretože vec bola buď zničená, alebo poškodená.

Ušlým ziskom nie je situácia, keď zisk bol neistý. Ak rybári nechytili žiadne ryby, pretože ich siete niekto potrhal, môžu si nárokovať iba cenu sietí. Rybári totiž nemajú istotu, koľko by chytili, a či by vôbec niečo chytili.

Ak vec bola súčasťou nejakého celku, nie je poškodená iba jedna vec, ale celok. Veď Beatles bez Lennona prestali existovať ako skupina. To platilo aj v Ríme. Ak bol niekto majiteľom hudobného telesa a niekto mu dobil bubeníka, nestratil iba jedného otroka, ale aj celú umeleckú skupinu. To isté platilo aj o koňoch určených do dvojzáprahu, alebo štvorzáprahu. Zvieratá musia byť vycvičené, aby si navzájom nezavadzali, ale spoločne tiahli povoz. Ak je jedno z nich poranené, ostatné sa tiež nedajú použiť.³⁶

B

Protiprávnosť
Škoda musela byť spôsobená protiprávne. Nehradí sa škoda, ktorá sa stala náhodou, alebo ktorú zapríčinila nepredvídateľná prírodná sila. Nehradí sa škoda, ktorá majiteľovi nastala v súlade s právom.

Protiprávnosť vylučuje nutná obrana, krajná núdza, svojpomoc, privolenie poškodeného a osobitné splnomocnenie právom. To hovorí moderná pravoveda. Rímsky právnici neformovali teoretické pojmy, boli konkrétnejší. Gaius hovorí všeobecne: „Žiadnym zákonom nie je stíhaná škoda, ktorá nie je spôsobená protiprávne, je beztrestný človek, ktorý bez nedbalosti a zlého úmyslu spácha škodu nejakou náhodou.“ A potom nasleduje mnoho príkladov:

Protiprávnym zabitím nie je zabitie v sebaobrane. Gaius sa odvoláva na prirodzený rozum, ktorý dovoľuje brániť sa proti nebezpečenstvu.³⁷ Preto nie je zodpovedný, kto usmrtí lupiča, najmä nie vtedy, keď sa nemohol nebezpečenstvu vyhnúť inak. Zákon XII tabúl výslovne dovoľuje zabiť pristihnutého zlodej, ktorý sa bráni so zbraňou. ³⁸

Za škodu nebol žalovaný ani ten, kto svojpomocne bránil svoje práva. Vlastník pozemku môže orezať vetve stromu, ktoré presahujú na jeho pozemok. Nie je to poškodenie cudzej veci. Lebo Zákony XII tabúl to dovoľujú. Nedovolenou svojpomocou však bude, ak niekto vytrhne z postaveného domu materiál, ktorý mu bol ukradnutý.

Zavinenie vylučovala aj krajná núdza, ako píše Ulpián. Nie je daná žaloba, ak loď v dôsledku sily vetra narazila na kotevné laná druhej lode a lodníci prerezali lano, ak sa loď nedala vyslobodiť iným spôsobom, než odrezaním lana. Podobne je to aj z loďovou, ktorá sa zachytila do rybárskych sietí. Pravda, loď nesmie uviaznuť z viny lodníkov. Ak sa dokáže úmysel, alebo nedbalosť, prerezanie lán a sietí nie je jednanie v núdzi, ale spôsobenie škody podľa lex Aquilia.³⁹

O protiprávne poškodenie veci sa nejedná ani v prípade, ak s tým poškodený súhlasí. Nie je vinný brúsič skla, ktorý dopredu upozornil majiteľa, že pohár brúsenie určite nevydrží a praskne. Ak niekto stína svoje stromy na svojom pozemku a usmrtí tým cudzieho otroka, je bez viny, pretože ten človek tam nemal čo robiť. Kto orezáva stromy pri verejnej ceste, musí kričať (pozor! Padá strom!). Keby nekričal, dopustil by sa nedbalosti a žaloba podľa Akviliovho zákona by sa dala použiť.

Rímsky právnici nedefinovali všeobecné skutočnosti vylučujúce protiprávnosť. Príklady uvedené v právnickej literatúre sú dostatočné a pokrývajú celú problematiku.
spoluzavinenie

Quod quis ex culpa sua damnum sentit, non intellegitur damnum sentire. (Má sa za to, že škodu neutrpel, kto ju zavinil.) Známy je aj príklad otroka, ktorý prechádza po cvičisku, kde sa trénuje hod oštepom. Otrok musel vedieť, že je nebezpečné tam chodiť. Iná situácia by bola, keby mu niekto prikázal tam ísť. Alebo keby niekto cvičil hod oštepom na inom mieste ako je cvičisko. Na vyhradenom mieste však je bez viny, pretože sa uznáva, že nie je zodpovedný ten, kto usmrtí (alebo zabije) náhodou.⁴⁰ V dnešnom práve by vinu niesli aj hádzač oštepu, aj majiteľ hlúpeho otroka. V Ríme niesol škodu iba majiteľ otroka. Spoluzavinenie, alebo culpa lata (hrubá nedbalosť) obete, sa považovala za súhlas poškodeného a preto ráta medzi okolnosti vylučujúce protiprávnosť.

Podobná je situácia „holič na ihrisku“. Otrok chcel, aby ho holič oholil ihrisku pri sledovaní zápasu. Lopta však hráčom vyletela mimo ihriska tak nešťastne, že udrela do ruky holičovi, a ten podrezal svojho zákazníka. Môže majiteľ otroka žalovať holiča podľa Akviliovho zákona? Nie. Pretože otrok musel vedieť, že holič narába z ostrov britvou a hráčom často vyletí lopta medzi divákov. Nevedieť to, čo všetci vedia, je hrubá nedbalosť. Vinný je otrok, a preto jeho pánovi nenáleží Akviliánska žaloba.