Bojan [optrajanov

Rastvori na soli 
Kako {to znae{, gotvarskata sol (natrium hlorid, 
NaCl) se rastvora vo voda. Taka e i so mnogu drugi 
soli. Pri rastvoraweto na solite vo voda doa|a do 
obrazuvawe na  hidratizirani joni, t.e. joni okolu koi 
se nao|aat molekuli voda (sl. 3.12). Za ova }e 
zboruvame i podocna (str.192). 
Me|utoa, postojat i soli koi te{ko se rastvoraat vo 
voda, a i takvi {to mo`e da se smetaat za potpolno 
nerastvorlivi (vo ovaa posledna grupa spa|aat, da 
re~eme, srebro hloridot, AgCl i barium sulfatot, 
BaSO
 
4
.  
Nerastvorlivosta na barium sulfatot (ne samo vo 
voda, tuku i vo kiselini) se koristi vo rendgeno-
logijata i toa taka {to pred rendgenskoto snimawe na `eludnikot (ili na crevata), pacientot 
pie razmaten BaSO
Sl. 3.12. Pri rastvorawe na natrium hlorid 
vo voda doa|a do disocijacija na joni i do 
hidratizirawe na obrazuvanite joni 
4
. Ova soedinenie ne propu{ta rendgensko zra~ewe i toa ovozmo`uva pojasno 
da se vidat yidovite na `eludnikot ili na crevata (sl. 3.13) i eventualnite o{tetuvawa vrz niv 
(voobi~aeno e da se zboruva, na primer, za ~ir
*
 na `eludnikot). 
Rastvoraweto na solite ~estopati e pridru`eno so ladewe na rastvo-
rot. Toa se slu~uva zatoa {to ovie procesi se endotermni, t.e. za da 
te~at treba da im se doveduva energija. Ako doveduvaweto energija od 
okolinata e bavno, se smaluva energijata na samiot sistem i sni-
`uvaweto na temperaturata e odraz na ovoj fakt. 
Nezavisno od toa kolku dobro (ili te{ko) se rastvora edna sol, proce-
sot na rastvorawe ne mo`e da prodol`i neograni~eno. Porano ili 
podocna }e se stigne do situacija koga rastvorot e, kako {to se veli, 
zasiten so solta. Masata na solta (vo gramovi) {to e rastvorena vo 100 
grama od rastvoruva~ot pri obrazuvaweto na zasiten rastvor se vika 
rastvorlivost na solta. Rastvorlivosta na solite, po pravilo, raste 
so poka~uvawe na temperaturata, no i od ova pravilo postojat 
isklu~oci.  
 
Sl. 3.13. Barium sulfat 
vo debeloto crevo 
(rendgenska snimka) 
Kako {to gleda{, 
x razli~ni soli vo razli~na merka se rastvoraat vo voda i ponekoga{ ima polza i od 
nerastvorlivosta na dadenata sol 
x procesite na rastvorawe ~estopati se endotermni, no mo`e da bidat i egzotermni 
x rastvorlivosta na solite zavisi, pove}e ili pomalku, od temperaturata. 
                                                           
*
 Ili ulcer. 
 
79

---

KOMPLEKSNI SOEDINENIJA 
Kompleksi 
Pokraj onie za koi{to dosega zboruvavme, me|u neorganskite soedinenija postojat i mnogu drugi. 
Od ovie poslednive, samo nakuso }e spomneme za edna va`na grupa – za kompleksnite soedinenija 
ili, nakuso, kompleksite.  
Grupniot naziv na ovie soedinenija poteknuva od na~inot na koj{to tie bile otprvin dobivani: 
so reakcija me|u poednostavni soedinenija, pri {to dobieniot produkt kako vo sebe da gi vpil 
reaktantite. Taka, vo sporedba so pojdovnite supstanci, produktot bil kompleksen (slo`en).  
Primer za vakva reakcija e rastvoraweto na srebro hlorid koga vo sistemot }e se dodade rastvor 
od amonijak (sl. 3.14).  
 
Sl. 3.14. So dodavawe na amonijak kon talog od srebro(I) hlorid se dobiva 
rastvorlivo kompleksno soedinenie  «Ag(NH
Reakcionata ravenka za ovoj proces mo`e vaka da se napi{e: 
AgCl(s) + 2NH
3
(aq) = «Ag(NH
3
)
2
†Cl 
3
)
2
†Cl 
 
80

---

Molekulite od amonijak se svrzani za jonot od srebro i pretstavuvaat, kako {to se veli, negovi 
ligandi. 
Vo hemiskite reakcii, kompleksnite joni u~estvuvaat, po pravilo, kako celini. 
Kompleksnite soedinenija se dosta rasprostraneti i, ~estopati, mo{ne va`ni. So nekoi od niv 
}e se zapoznaeme podocna (a ti – u{te podocna, vo narednite godini na tvoeto {koluvawe). 
Zasega mo`e da konstatirame deka   
so reakcija na nekoi poednostavni supstanci, se dobivaat poslo`eni, t.n. kompleksni 
soedinenija koi vo sebe kako da gi vklu~uvaat poednostavnite; vo formulnite edinki na 
kompleksite, poednostavnite ~esti~ki (molekuli ili joni) se vikaat ligandi . 
Nomenklatura 
Vo nazivite na kompleksite, ligandite imaat osobeni nazivi. Taka, koga ~esti~ka od amonijak e 
ligand, negoviot naziv e ammin
*
. Koga ligand e ~esti~ka od voda, nazivot ì e akva, koga ligand e 
~esti~ka od azot monoksid, toj se vika nitrozil, a ako ligand e ~esti~ka od jaglerod monoksid, 
toj go nosi nazivot karbonil. Se razbira, site nabroeni ligandi, a ne samo NH
3
 se neutralni 
molekuli. 
Ligandi mo`e da bidat i naelektrizirani ~esti~ki, naj~esto anjoni. Nazivite na vakvite 
ligandi se obrazuvaat od voobi~aeniot naziv na anjonot, so dodavawe na nastavkata  –o. Taka, 
koga acetaten jon e ligand, toj }e go nosi nazivot acetato. Ponekoga{ nazivite se i malku 
poinakvi, no povtorno zavr{uvaat na –o. Taka, hlorid kako ligand se vika hloro (a ne hlorido), 
hidrokso namesto hidroksido (za ON
–
 kako ligand), cijano (a ne cijanido) za CN
–
 i sli~no. 
Nekoi anjoni kako ligandi imaat i sopstveni nazivi (na primer, nitrozo za NO
–
, nitro za NO
2
–
 
itn.). 
Pri imenuvaweto na kompleksnite katjoni, prvin se naveduva nazivot na katjonot (po potreba 
se dava i negovata valentnost, i toa so rimski cifri vo zagradi ili so arapski cifri 
pridru`eni so znakot +, isto taka vo zagradi), a potoa, sleano, nazivot na ligandot so prefiks 
kako nekoj od onie dadeni na str. 66. 
Ako kompleksen e anjon, prvin se dava (so pomo{ na prefiks) brojot na ligandi vo ~esti~kata, a 
potoa (sleano!) nazivot na elementot kon ~ij atom ili jon se pridru`eni ligandite. Me|utoa, 
ovoj se izveduva od latinskiot naziv na elementot, so dodavawe na nastavkata  –at (na primer, 
ferat, kobaltat itn.) i, dokolku e potrebno, so dodavawe (sleano!) na rimski cifri vo zagrada 
so koi e ozna~ena valentnosta [na primer, ferat(II)].  Svoeviden isklu~ok se nazivite na 
kompleksnite anjoni na `ivata. Tie, ne se izvedeni od latinskiot naziv na `ivata (hydrargyrum), 
tuku se vikaat merkurati. 
Me|utoa, pri imenuvaweto na soedinenie {to sodr`i vakov anjon, prvin se dava, na voobi~aeniot 
na~in, nazivot na katjonot, pa potoa (razdeleno!) nazivot na anjonot. Taka, soedinenieto vo ~ija 
formulna edinka ima eden katjon od kalium, a vo kompleksniot anjon jon na zlato e svrzan so 
~etiri cijanidni jona, nazivot }e bide kalium tetracijanoaurat(III). Deka zlatoto e tri-
valentno, lesno mo`e da se zaklu~i. [tom vo formulnata edinka ima samo eden katjon od kalium 
(a toj e pozitivno ednovalenten) i ~etiri negativni ednovalentni cijanidni joni, valentnosta 
 
81

---